BRATISLAVA. Ak chceme žiť v naozaj právnom štáte, mali by ho reprezentovať len tí najlepší.
Počas diskusie v pléne o novele zákona upravujúcej spôsob voľby generálneho prokurátora to povedal podpredseda parlamentu Gábor Grendel (OĽaNO).
Otvoriť kandidatúru na tento post aj neprokurátorom podľa neho prinesie väčšiu konkurenciu, a tým aj väčšiu šancu vybrať dobrého šéfa prokuratúry.
Myslí si tiež, že príslušnosť k profesii prokurátora nie je zárukou kvality.
Prokuratúra je dnes podľa Grendela uzavretým systémom. Dodal, že novými prokurátormi sa môžu stať "nie tí najlepší, ale tí najbližší".
Nevylučuje, že na prokuratúre pôsobia aj charakterní ľudia, ale príslušnosť k profesii prokurátora nie je podľa neho zárukou kvality.
Myslí si, že toho, kto sa na začiatku javí byť slušným šéfom Generálnej prokuratúry (GP) SR, môže funkcia meniť k horšiemu.
"Majský, Marian K., Bašternák. Všetci títo ľudia si dlho užívali beztrestnosť vďaka kariérnym prokurátorom na čele generálnej prokuratúry," povedal podpredseda parlamentu.
V každej profesii podľa Grendela platí, že čím je väčšia konkurencia, tým existuje väčšia šanca vybrať dobrého človeka. To je podľa neho dôvod na otvorenie GP.
Poslanec Erik Tomáš (Smer) žiada koalíciu, aby v druhom čítaní zmenila novelu tak, aby sa dal šéf GP vybrať len z radov prokurátorov. Smer je podľa Tomáša za verejné vypočutie kandidátov i za rozšírenie okruhu navrhovateľov.
Chce však, aby bol generálny prokurátor z radov prokurátorov, ktorý by bol zvolený naprieč politickým spektrom.
S navrhovanou verejnou voľbou generálneho prokurátora nesúhlasí poslanec Marián Kéry (Smer).
Tajná voľba je podľa neho výsledkom Novembra 1989. "Myslím si, že verejnú voľbu potrebujete preto, aby ste sa mohli odkontrolovať," odkázal koaličným poslancom.
Dodal tiež, že v tejto otázke príde podľa neho prvýkrát k "vážnemu sporu medzi vládnou koalíciou a prezidentským úradom". Prezidentka totiž podľa neho nie je stotožnená s tým, "akú persónu chcete posadiť do kresla šéfa GP". Kéry si nemyslí, že pôjde o transparentnú, férovú a otvorenú súťaž, keďže podľa neho nebudú mať všetci uchádzači rovnakú štartovaciu čiaru, pretože jeden z kandidátov bude mať veľkú výhodu.
Z rokovania parlamentu
- Pred každým začatím riadnej schôdze Národnej rady (NR) SR sa bude hrať štátna hymna Slovenskej republiky. Vyhlásil to vo štvrtok v pléne predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po rokovaní poslaneckého grémia. Štátna hymna bude v pléne znieť už vo štvrtok o 17. hodine. Nebude to však pre výročie Trianonskej zmluvy, ako to navrhoval poslanec ĽSNS Marian Kotleba. Kollár tento nový zvyk odôvodnil tým, aby sa to nezneužívalo. "Bude to preto, lebo zakladáme tradíciu, aby to už nikto nemohol zneužívať raz z dôvodu takého sviatku, raz z dôvodu takého," zdôraznil. Hratie hymny pred začiatkom každej riadnej schôdze sa začne uplatňovať už od tej nasledujúcej. V prípade mimoriadneho zasadnutia sa hymna hrať nebude.
- Kolektívne orgány športových organizácií môžu v čase krízovej situácie hlasovať v listinnej či elektronickej podobe. Poslanci Národnej rady SR (NR SR) dnes totiž v skrátenom legislatívnom konaní 84 hlasmi schválili novelu zákona o športe.
- Slovensko poskytne mimoriadne štátne záruky, na základe ktorých bude môcť štát čerpať ďalšie zdroje z Európskej únie. Vyplýva to zo zákona o mimoriadnych štátnych zárukách, ktorý vo štvrtok schválil parlament v skrátenom legislatívnom konaní. Ide o záruky v objeme 173,5 milióna eur na pôžičky z nového programu Európskej únie s názvom SURE. „Promptné poskytnutie mimoriadnych štátnych záruk zo strany Slovenska je nevyhnutnou podmienkou aktivovania nástroja SURE, čím umožní členským štátom, vrátane Slovenska, prístup k úverovej pomoci z nástroja," uviedlo ministerstvo financií. Za schválenie zákona hlasovalo 117 poslancov, žiadny poslanec nebol proti a zdržalo sa 16 zákonodarcov.
- Národná rada predĺžila pôsobenie slovenských vojakov v rámci operácie NATO predsunutá prítomnosť (eFP) v Pobaltí. Návrh podporilo 110 poslancov zo 132 prítomných.
