BRATISLAVA. Ak by sme posudzovali náš štát podľa toho, ako vyzerá naša príroda a krajina vrátane niektorých národných parkov, museli by sme povedať, že štát našu prírodu nemá rád - s výnimkou prírodných zdrojov, ktoré sa dajú výhodne speňažiť v prospech jednotlivcov a rôznych záujmových skupín.
Pre TASR to uviedol vedec a ochranár Mikuláš Huba.
Odtajnili správu o Istrocheme, Spolu hovorí o ekologickej katastrofe Čítajte "Svedčí o tom množstvo skutočností od bezhlavého rúbania lesov a znečisťovania vôd či hazardu s pôdou a hromadenia odpadu až po nárast produkcie skleníkových plynov v čase, keď sme sa zaviazali znižovať ich množstvo o sedem percent ročne," povedal Huba, vedecký pracovník Geografického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu (SOS).
Práve 5. júna si svetová verejnosť pripomína Svetový deň životného prostredia. V tento deň sa začala historicky prvá konferencia Organizácie spojených národov (OSN) o životnom prostredí. Konala sa od 5. do 16. júna 1972 v Štokholme a niesla sa v duchu hesla "Je len jedna Zem". Delegáti zo 112 štátov prerokovali prvú súhrnnú správu o stave životného prostredia a deklarovali právo človeka na priaznivé životné prostredie. Tohtoročný Svetový deň životného prostredia sa nesie v duchu hesla "Čas pre prírodu".
"Environmentálne problémy sú dnes vzájomne prepojené a často jeden podmieňuje druhý. Najosudovejším a najkomplexnejším problémom je klimatická kríza. Ale takisto by sme nemali ignorovať masívne odlesňovanie a alarmujúcu stratu biologickej rôznorodosti. So zmenou klímy, ale nielen s ňou, súvisí aj dramatický pokles zásob pitnej vody a vody na zavlažovanie. Pred očami sa nám závratnou rýchlosťou stráca úrodná pôda a šíria sa púšte," vysvetlil Huba.
Podľa jeho slov nadobúda patologické rozmery aj hromadenie ťažko rozložiteľných odpadov vrátane nebezpečných a rádioaktívnych.
"Rastie svetová populácia a jej nároky. Inými slovami, nožnice medzi prírodnými zdrojmi a ich spotrebou sa stále viac roztvárajú a naša 'ekologická stopa' sa zväčšuje tak, že už dávno žijeme na úkor našich detí a vnúčat," tvrdí Huba.
Slovensko podľa neho patrí medzi krajiny, ktoré v prepočte na počet obyvateľov najviac využívajú zdroje planéty, no zároveň ju najviac znečisťujú.
"Celkovo za najväčší problém by som označil našu neschopnosť uvedomiť si závažnosť týchto problémov a neochotu zmeniť svoje správanie aspoň tak ako počas koronakrízy. Najmä, ak si uvedomíme, akým problémom je napríklad znečistené ovzdušie - globálne, ale tiež v niektorých oblastiach Slovenska, keďže v našej krajine v dôsledku chorôb spôsobených týmto faktorom zomrie okolo 6000 ľudí ročne," uviedol Huba.
Dôležitá je podľa neho výchova detí k tomu, aby tieto témy vnímali. "Celé sa to začína už kdesi v detstve - v rodinách, materských školách a školách. Slovensko je tam, kde je aj pre minimálnu podporu a pozornosť venovanú environmentálnej výchove, vzdelávaniu a osvete," doplnil Huba.
