BRATISLAVA. Podpisom Trianonskej mierovej zmluvy pred sto rokmi sa začala nová etapa v spolužití Maďarov a Slovákov.
Pri príležitosti stého výročia podpisu zmluvy ktorá zavŕšila rozpad Uhorska to na sociálnej sieti napísala prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Aj keď svoju spoločnú históriu Slováci a Maďari nevnímajú vždy rovnako, spoločná minulosť, zážitky, rodinné vzťahy, kultúrne hodnoty a spoločné výsledky ich podľa hlavy štátu silno spájajú.
Tento mier je samovražda. Na Trianon hľadia Slováci a Maďari odlišne Čítajte Prezidentka napríklad pripomenula, že Maďari žijúci na Slovensku boli pri tom, keď obyvatelia v roku 1989 bojovali za slobodu, aj keď o pár rokov neskôr bránili demokraciu.
"Boli sme spolu pri vzniku Slovenska, aj pri vstupe do Európskej únie a NATO. Spoločne sme stáli na námestiach a spoločne sme čelili pandemickej kríze. Bez aktívnej účasti Maďarov na Slovensku by sme toto všetko nezvládli," zdôraznila prezidentka.
Pre spoločnú budúcnosť je podľa Čaputovej dôležité, aby obe etniká hľadali to, čo ich spája ako ľudí a občanov. "Zároveň rešpektujeme a rozvíjame jazykové a kultúrne odlišnosti, ktoré nás zas vzájomne obohacujú," dodala prezidentka v statuse, ktorý zverejnila aj v maďarskom jazyku.
Trianonská mierová zmluva bola podpísaná 4. júna 1920 v paláci Veľký Trianon vo francúzskom Versailles. Zmluva určovala hranice nového maďarského štátu, ktorý ako porazený aktér prvej svetovej vojny prišiel rozpadom Uhorska o viaceré územia, vrátane dnešného Slovenska.
"V súčasnosti je téma Trianonu v zajatí aktuálnych politických záujmov a k slovu sa často dostávajú skôr nacionalistické vášne ako argumenty odborníkov," uviedli to Matej Hanula a Adam Hudek Historického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) vo vyhlásení k 100. výročiu podpísania Trianonskej mierovej zmluvy zo 4. júna 1920.
Prínosná diskusia je podľa nich možná len mimo konfliktných etnocentrických rámcov.
"Prvým krokom k zbližovaniu náhľadov je nielen definovanie spoločných styčných bodov, úprimná snaha o vypočutie a pochopenie argumentov druhej strany, ale aj odmietnutie politicky motivovaného využívania minulosti," tvrdia.
Po prvej svetovej vojne národné hnutia v strednej a východnej Európe požadovali vytvorenie nezávislých "národných" štátov. Ratifikácia mierovej zmluvy s Maďarskom 4. júna 1920 na zámku Grand Trianon podľa historikov definitívne spečatila rozpad historického Uhorského kráľovstva a jej podpisom sa definitívne zavŕšil takmer dvojročný zložitý proces vyčleňovania územia Slovenska z Uhorska a jeho integrácie do Československej republiky.
"Slovensko sa stalo objektom a subjektom medzinárodnej politiky, regiónom s presne vytýčenými hranicami a s hlavným mestom. Ako súčasť demokratickej Československej republiky prešlo v nasledujúcich dvoch desaťročiach vysoko pozitívnym kultúrnym, vzdelanostným a politickým rozvojom, ktorý by bol len ťažko predstaviteľný v prípade pretrvania Uhorského kráľovstva," priblížili Hanula a Hudek. Maďarská spoločnosť sa však po konci vojny podľa nich prepadla do dlhého obdobia politickej nestability a Trianon bol pre ňu potvrdením depresívneho vývoja po vojenskej porážke. "Preto slovenský a maďarský pohľad na Trianon budú vždy diametrálne odlišné," hodnotia historici.
Ako členské krajiny Európskej únie, ktoré nemajú mať medzi sebou územné spory, by sa Slovensko a Maďarsko podľa nich mali zamerať skôr na vzájomnú spoluprácu a porozumenie.
"Poctivá, vedecky podložená spolupráca historikov týkajúca sa citlivých tém našej spoločnej minulosti tomu môže významnou mierou prispieť," uzavreli.
