BRATISLAVA. Viac ako polovica globálneho hrubého domáceho produktu zodpovedajúceho sume približne 44 biliónov dolárov, je v značnej miere závislá na prírode.
Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia, ktorý každoročne pripadá na 5. júna, to na svojej internetovej stránke uvádza Štátna ochrana prírody.
Vychádza pritom z údajov Programu Spojených národov pre životné prostredie (UNEP).
Čas pre prírodu
Témou tohtoročného Svetového dňa životného prostredia je biodiverzita - zachovanie biologickej rozmanitosti všetkých foriem života. Tohtoročná kampaň Svetového dňa životného prostredia sa nesie v duchu hesla
„Čas pre prírodu“ a má vzdelávať verejnosť o dôležitých hodnotách, ktoré ľuďom poskytuje príroda a zdôrazňovať potrebu jej ochrany.
Kampaň má pripomenúť, že potraviny, ktoré jeme, vzduch, ktorý dýchame, voda, ktorú pijeme a klíma, vďaka ktorej je naša planéta obývateľná, pochádzajú z prírody.
Príroda dáva potraviny aj lieky
Svetový deň životného prostredia sa celosvetovo oslavuje od roku 1973.
Masové vymieranie druhov sa zrýchľuje, varujú vedci Čítajte Štátna ochrana prírody uvádza, že viac ako 70 percent ľudí, ktorí žijú v chudobe existenčne závisia od prírodných zdrojov, aby si zarobili na živobytie, či už prostredníctvom poľnohospodárstva, rybolovu, lesníctva alebo iných prírodných aktivít.
„Príroda je nevyhnutným zdrojom mnohých liekov používaných v modernej medicíne. Rastliny, živočíchy a mikróby umožňujú lekárskym výskumníkom porozumieť fyziológii človeka a liečiť choroby. Štyri miliardy ľudí sa spoliehajú predovšetkým na prírodné lieky a približne 70 percent liekov proti rakovine sú buď prírodné, alebo syntetické, no inšpirované prírodou,“ uviedli štátni ochranári.
Zachovávaním biodiverzity proti katastrofám
Zdravé ekosystémy podľa nich môžu poskytnúť 37 percent zmierňovania potrebného na obmedzenie nárastu globálnej teploty.
Naopak, keď ľudia poškodzujú ekosystémy ako sú rašeliniská, mangrovové lesy či tropické dažďové pralesy, spôsobujú tým uvoľňovanie uhlíka do atmosféry.
Ekologickú haváriu na Sibíri mohlo spôsobiť aj roztápanie permafrostu Čítajte Zachovávanie biodiverzity pritom môže pomôcť zmierniť dopad prírodných katastrof, akými sú povodne, búrky, tsunami, lavíny, zosuvy pôdy a či suchá.
Môže tiež chrániť pred šírením chorôb. Vyššia miera zachovávania pôvodnej biodiverzity totiž znižuje mieru infikovania ľudí chorobami, akou je napríklad aj koronavírus.
Masívne odlesňovanie
Podľa údajov UNEP-u sa každý rok na svete odlesní 13 miliónov hektárov lesnej plochy a dezertifikácia, teda proces rozširovania púšte vplyvom ľudskej činnosti, sa vyskytuje na 3,6 miliardách hektároch pôdy.
Osem percent všetkých známych druhov živočíchov je vyhynutých a 22 percent je ohrozených vyhynutím. Zvrátiť negatívny stav môže Agenda 2030 prijatá členskými štátmi Organizácie Spojených národov (OSN) v roku 2015 v sídle OSN v New Yorku.
Skladá sa zo 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja a rieši globálne výzvy týkajúce sa chudoby, nerovnosti, zmeny klímy, zhoršovania životného prostredia, mieru a spravodlivosti. Jej ciele sú vzájomne prepojené a závislé.
Na Slovensku za implementáciu Agendy 2030 zodpovedá Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
Guterres: Svet v čase pandémie nemôže zabudnúť na riziko klimatických zmien Čítajte V júni 2018 bolo schválených vládou šesť národných priorít Slovenska do roku 2030: vzdelanie pre dôstojný život, smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí, znižovanie chudoby a sociálna inklúzia, udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy, právny štát, demokracia a bezpečnosť a dobré zdravie.
Svetový deň životného prostredia, ktorý každoročne pripadá na 5. júna, vyhlásila Organizácia spojených národov (OSN).
Je spomienkou na prvú konferenciu OSN o životnom prostredí, ktorá sa uskutočnila v dňoch 5. až 16. júna 1972 v Štokholme pod heslom Je len jedna Zem. Svetový deň životného prostredia sa celosvetovo oslavuje od roku 1973.
