Hovorí, že na Slovensku sme svedkami prevratu, keď máme stále núdzový stav, OĽaNO vyberá prednostov okresných úradov ako v ´90-tych rokoch a najvyšším rozhodovacím orgánom je tlačová konferencia.
Skúsme známy test Ficom. Ak by to urobil, vyrazilo by vám to poistky a pomaly by ste sa chystali protestovať. Zmätok, strach, neexistujúca kontrola a reštrikcie. Dokonalé podmienky na ovládnutie štátu – píše Samo Marec. Prekladateľ a publicista odpovedal na otázky v Rozhovoroch Zuzany Kovačič Hanzelovej, toto je prepis diskusie.
Odcitovala som časť tvojho komentára pre denník SME. Napísal si, že sme svedkami prevratu. Nie je to prisilné vyhlásenie?
Ja si myslím, že to nie je prisilné vyhlásenie. Niektorí ľudia sa ma pýtali, či nejde o autorskú licenciu, či nepreháňam. Áno, čiastočne ide o autorskú licenciu. Ale ak by som to mal kvantifikovať, tak možno dvadsať percent. Ten zvyšok je pravdivý a stojím si za tým práve pre dôvody, ktoré si vymenovala.
Súčasná forma vládnutia je pomerne nečitateľná. Nie sú jasné rozhodovacie procesy, nie sú jasné mandáty, pretože existuje množstvo rôznych štábov, ktoré nevieme ako sú ukotvené, na základe čoho rozhodujú, kto je ich členom.
Máme tu prípad, keď minister vnútra nevydokladoval, na základe čoho umiestňuje ľudí do karantény. A to sú všetko vážne podozrenia.
Premiér Matovič sa v stredu vyjadrí, či predĺžia núdzový stav, ktorý sa končí v polovici júna. Naznačoval, že ho možno predĺžia, lebo musia zásobovať nemocnice rúškami. Obstojí tento argument?
Samozrejme, môže prísť druhá vlna. Ale momentálne nevidím dôvod, prečo by núdzový stav mal pokračovať a prečo by sme sa tu vôbec mali baviť o tom, že ho na minútu prerušíme a znova ho vyhlásime.
Mne sa zdá, že Igor Matovič má jednu schopnosť – pustiť správu do éteru, zahltiť tým diskusiu – tak, ako o sme diskutovali o blackoute, a popritom vláda ide ďalej. Po týždni, po desiatich dňoch, to vyšumí do stratena.
