BRATISLAVA. V prípade policajného zásahu v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES) môže ísť o búrku v pohári vody a niečo, čo bolo oficiálnymi štátnymi autoritami schválené, alebo ide o vážny problém.
Vyhlásil to riaditeľ Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimír Pčolinský pred stredajším rokovaním parlamentného výboru na kontrolu činnosti SIS.
Zatiaľ sa nevie, na čo zariadenia slúžili
So zásahom polície v NASES sa objavujú informácie o údajnom odpočúvaní a sledovaní štátnej počítačovej siete Govnet. Pčolinský uviedol, že polícia zaistila "nejaké" zariadenia. Znalci a polícia podľa šéfa SIS zatiaľ nevedia povedať, na čo presne mali slúžiť.
Pozrite si, kto šéfoval SIS pred Pčolinským (foto) Čítajte "Mohli to byť zariadenia, ktoré mali zabezpečiť ochranu pred útokmi z vonka. Mohlo však aj ísť o zariadenia, ktoré dokázali preniesť obsah, a to dátový či telefonický. Ak áno, musí sa skúmať, či na to existovalo povolenie sudcu," skonštatoval Pčolinský.
Odmietol, že by mala byť SIS do toho zakomponovaná. Nepovedal však, či SIS o tom mala informácie.
Nepredpokladá, že by prišla na Úrad vlády Slovenskej republiky akási súkromná firma či jednotlivec a niečo namontovali. Ako tvrdí, nie je to technicky jednoduchá záležitosť.
"Je potrebné rozhodnutie štátnych autorít, aby sa mohlo takéto zariadenie implementovať. Čo to však robilo a načo to slúžilo, to musia povedať znalci," vysvetlil.
Otázka podľa jeho slov je, do akej miery vedúci predstavitelia vlády vedeli, že ak niečo schvaľovali, čo to robí.
Pčolinský si nemyslí, že by išlo o útok
Šéf SIS nevedel uviesť, aký rozsiahly mohol byť únik informácií. Ako tvrdí, odpoveď na to musí dať polícia.
Nemyslí si však, že by išlo o útok. Vidí za tým skôr zvláštne nastavenie vnútornej bezpečnosti na Slovensku.
"Je to absurdná bezpečnostná hrozba, pretože Slovensko má z eurofondov alokovaných pomerne dosť peňazí na kybernetickú ochranu a ak sa peniaze nevyužívajú na to, na čo sa majú, nečudujme sa, že sa potom dejú takéto excesy," poznamenal Pčolinský.
Vylúčiť nemôžeme, že išlo o snahu zahraničných tajných služieb preniknúť do systému, skôr si však myslí, že mohlo ísť, naopak, o snahu zabrániť tomu, aby sa zahraničné tajné služby "napichli" na štátnu sieť.
Všetko, čo prechádzalo cez Govnet, sa podľa šéfa SIS teoreticky mohlo niekde dostať. "Či to však tie zariadenia umožňovali, neviem povedať," podotkol Pčolinský.
Po rokovaní výboru uviedol, že zariadenia podľa neho mali slúžiť na nejaký účel, napríklad ako ochrana pred kybernetickými útokmi či pred zavírusovaním Govnetu. Pripustil však, že teoreticky aj na zaznamenávanie komunikácie.
"Ak plnili úlohu, ktorá bola oficiálne schválená, tak toto je celé búrka v pohári vody, a ak boli využívané na niečo iné, tak mohlo dochádzať k veľmi závažnému porušeniu Trestného zákona," uviedol Pčolinský.
Predpokladá sa, že existoval súhlas autorít
Predpokladá však, že bez súhlasu oficiálnych štátnych autorít tieto zariadenia nainštalované byť nemohli. Teoreticky súhlas na inštaláciu mohla podľa jeho slov dať Bezpečnostná rada Slovenskej republiky.
"Predpokladá sa, že existoval súhlas nejakých štátnych orgánov," vysvetlil šéf SIS. Písomné dokumenty o tom mohli podľa jeho slov vyšetrovateľom predložiť napríklad zadržaní ľudia, ale mohla ich polícia nájsť aj pri zásahu v NASES.
Ako tvrdí, znalci teraz musia preskúmať, čo zariadenia dokážu robiť a koľko ich je. Nemyslí si však, že by to súviselo s akousi "politickou vojnou" v štáte.
Národná kriminálna agentúra (NAKA) v utorok zasahovala v Národnej agentúre pre sieťové a elektronické služby (NASES) a v súvislosti s tým zadržala štyri osoby.
Ako pre TASR potvrdila vicepremiérka pre investície a informatizáciu Veronika Remišová (Za ľudí), utorkový zásah polície v priestoroch úradu vlády a v rôznych budovách Úradu podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu (ÚPVII) súvisí s podozreniami z ohrozenia strategickej bezpečnosti a záujmov štátu, ktoré sa začali počas bývalej vlády a bývalého vedenia úradu.
