BRATISLAVA. Školy sú pred útočníkmi zvonku takmer bezbranné a pri ohrození zamestnanci väčšinou len improvizujú. Aj keď je štvrtkový útok v Spojenej škole vo Vrútkach na Slovensku výnimočný, ojedinelé menej závažné konflikty sa už stali.

"Na školský dvor nám vtrhol agresívny človek, chcel si vyrovnávať účty s našimi žiakmi. Riešil som to tak, že som sa s ním zamkol v riaditeľni, kým neprišla polícia," spomína si na incident spred dvadsiatich rokov riaditeľ Základnej školy Jozefa Horáka v Banskej Štiavnici Ján Maruniak.
Žiakov, učiteľov a ďalších zamestnancov základných škôl pred okolitým svetom zvyčajne chránia len jedny zamknuté vchodové dvere, niekde s "guľou" namiesto kľučky.
Platí to aj pre Spojenú školy vo Vrútkach, kde po útoku 22-ročného Martinčana zomrel zástupca riaditeľky a ťažko zranení sú dvaja žiaci a učiteľka.
Hoci škola vstupné dvere do budovy počas vyučovania zamkla, ich sklenenú výplň agresor rozbil a dostal sa dnu.
Zabrániť sa mu v tom pokúšal školník, ktorého však útočiaci Martinčan bodol. Napriek zraneniu sa ho tiež pokúšal zadržať, keď agresor zo školy po útokoch utekal.
Väčšina škôl kamerový systém nemá, sú pre ne drahé. Aspoň základné zabezpečenie škôl riaditeľom sťažujú aj rozsiahle areály, kde sa učí vo viacerých budovách.