Na hukot bombardérov si už obyvatelia Bratislavy na sklonku druhej svetovej vojny zvykli. Stroje 15. americkej leteckej armády štartujúce z juhovýchodného Talianska však ponad mesto len prelietavali za cieľmi v Nemeckej ríši.
Letecké poplachy Bratislavčania nebrali príliš vážne a do krytov sa neponáhľali. Radšej sledovali divadlo na oblohe. Všetko sa zmenilo 16. júna 1944.
Zničený areál rafinérie. (zdroj: Wikipedia/František Setnička)V roku 1943 dosiahla spracovateľská kapacita rafinérie 160 445 ton ropy ročne, 80 percent produkcie musel podnik vyvážať do Nemecka. Apollo sa zaradilo medzi desiatku najväčších stredoeurópskych rafinérií pod správou Nemeckej ríše mimo oblasti rumunského Ploešti.
„Pre spojenecké bombardéry bola úplne legitímnym cieľom. Existujú dokumenty, podľa ktorých bombardovanie podniku navrhovala aj exilová Československá vláda v Londýne," vysvetlil Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu.
Keď sa Bratislava v piatok 16. júna 1944 prebúdzala do pekného slnečného dňa, na základniach v juhovýchodnom Taliansku stúpali do vzduchu desiatky Liberatorov so smrtiacim nákladom.
Krátko po desiatej hodine predpoludním zaútočilo na mesto vyše 150 bombardérov. Letecký poplach vyhlásili neskoro. Vedenie bratislavských priemyselných firiem naliehalo na slovenskú leteckú výstražnú službu, aby varovala pred náletmi len v prípade najvyššieho nebezpečenstva, aby nedošlo k škodám pre odstavenie pracovného procesu.
Podľa vtedajšieho ministra vnútra Alexandra Macha zabránila včasnému vyhláseniu poplachu porucha v elektrickej sieti.
„Americkí letci zhodili v ten deň na Bratislavu 369 ton bômb, ktoré okrem Apolky zasiahli Zimný prístav, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Talerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grösslingovej ulici a v Petržalke. Podľa dobových správ zahynulo v areáli Apolky počas náletu 74 zamestnancov, ďalšie obete pribudli v meste. Dovedna prišlo o život 118 ľudí, podľa iných údajov 181. Bratislavská rafinéria bola zničená na 80 percent. Americké velenie letectva vyhodnotilo výsledky náletu ako veľmi dobré," dodal Šumichrast.
16. júna 1944 americké bombardovacie lietadlá napadli Bratislavu. (zdroj: TASR)Ďalšie dobové fotografie a dokončenie textu nájdete nižšie:
