BRATISLAVA. Parlament na doterajších ôsmich schôdzach prijal v skrátenom legislatívnom konaní 36 vládnych návrhov zákonov.
Prezidentka Zuzana Čaputová poslaneckej snemovni nevrátila ani jeden zákon na opätovné prerokovanie.
Skrátené konanie by malo až na výnimky pominúť
Po skončení núdzového stavu v súvislosti s pandémiou koronavírusu by podľa poslancov malo pominúť predkladanie vládnych návrhov zákonov v skrátenom legislatívnom konaní s výnimkou prípadov, keď to bude nevyhnutné.
Šéf ústavnoprávneho výboru parlamentu Milan Vetrák (OĽaNO) zdôraznil, že rokovanie o zákonoch v zrýchlenom režime je možné len v situácii, ktorú predpokladá rokovací poriadok parlamentu. „Nie som nadšencom skrátených legislatívnych konaní, ani prílepkov k zákonom,“ poznamenal Vetrák.
Podľa podpredsedu ústavnoprávneho výboru parlamentu Alojza Baránika (SaS) by sa zákony mali schvaľovať v štandardnom režime, pokiaľ sa nenájde vážny dôvod.
„Vo všeobecnosti sme proti tomu, aby sa predkladali zákony v skrátenom legislatívnom konaní. Na Slovensku je krátky legislatívy proces aj tak, takže treba sa snažiť už ho ďalej neskracovať,“ uviedol Baránik.
Šéf poslaneckého klubu Sme rodina Peter Pčolinský povedal, že návrhy zákonov „musia ísť cez medzirezortné pripomienkové konanie a tam, kde je dôvod na skrátené konanie, problém nevidím“.
Poslanec Erik Tomáš (Smer) od vlády očakáva, že ak to nebude nevyhnutné, bude postupovať mimo skráteného legislatívneho konania. „Musí byť dostatočný priestor na diskusiu o zákonoch. Aj počas koronakrízy boli niektoré zákony prijímané narýchlo a priamo nesúviseli s pandémiou,“ zdôraznil Tomáš.
Zákon o rokovacom poriadku parlamentu hovorí, že za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti alebo hrozia štátu značné hospodárske škody, tak národná rada sa môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní o návrhu zákona.
V praxi to znamenalo, že po schválení zákonov vo vláde a ich doručení do parlamentu, boli definitívne odsúhlasené na druhý deň.
Čaputová považuje odbornú diskusiu za základ budovania dôvery
Prezidentka Zuzana Čaputová v správe o stave Slovenskej republiky začiatkom júna v parlamente povedala, že ťažko bude akceptovať zákony v zrýchlenom legislatívnom procese, ak na ne nebude zákonný dôvod, a tiež zákony prijaté v podobe takzvaného prílepku. Teda zákony prijaté v rozpore s pravidlami legislatívneho procesu.
„Kvalitný proces pripomienkovania zákonov a odbornú diskusiu k nim považujem za legitímny nárok verejnosti a za základ budovania dôvery v štát. Jej obchádzanie dôveru v štát oslabuje,“ konštatovala v správe prezidentka.
Okrem vládnych návrhov zákonov sa národná rada zaoberala štyrmi poslaneckými iniciatívami. Na júlovej schôdzi by mal parlament definitívne schváliť koaličnú poslaneckú novelu zákona o prokuratúre, ktorá zavádza nové pravidlá výberu kandidáta na post generálneho prokurátora.
V druhom čítaní je novela zákona o cene Jozefa Miloslava Hurbana, ktorú predložil poslanec Jozef Lukáč (Sme rodina).
Dva návrhy predložila opozícia. Ide o novely Zákonníka práce o zatvorení maloobchodných predajní v nedeľu. Parlament návrh z dielne strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) neposunul do druhého čítania. Podobný zákon predložili nezaradený poslanec Ján Podmanický a Marián Kéry (Smer). O ich návrhu sa má rokovať na júlovej schôdzi parlamentu.
