BRATISLAVA. Sociálne znevýhodnené deti majú nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní a štvornásobne vyššiu mieru opakovania ročníka ako ostatné deti.
Ako pre agentúru SITA uviedol tlačový odbor ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu, ide o závažné údaje a rezort intenzívne komunikuje s Európskou komisiou o odstraňovaní segregácie a diskriminácie rómskych detí, za ktoré hrozí Slovenskej republike žaloba.
Štatistiky sú alarmujúce
Podľa ministerstva sú údaje, ktoré má k dispozícii, alarmujúce.
Ministerstvo priblížilo, že deti zo sociálne znevýhodneného prostredia zaznamenávajú takmer o polovicu nižšiu účasť na predprimárnom vzdelávaní (41 percent) v porovnaní s ostatnými deťmi (75 percent).
Títo žiaci majú tiež oproti ostatným žiakom viac ako štvornásobne vyššiu mieru opakovania ročníka, a to 13 percent oproti 3 percentám.
Takmer dvojnásobne viac z nich po ukončení povinnej školskej dochádzky nepokračuje ďalej vo vzdelávaní. Ide o 11 percent detí zo sociálne znevýhodneného prostredia oproti 6 percentám ostatných žiakov.
Ministerstvo školstva poznamenalo, že ide o dlhodobý problém. Ten je spojený s nedostatočnou kvalitou a nevhodnými podmienkami pre vzdelávanie detí z marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku.
„Aj z toho dôvodu dopĺňame odpovede pre Európsku komisiu, zdôrazňujúc pripravenosť otvorenej komunikácie pri nastavení harmonogramu jednotlivých opatrení,“ priblížila štátna tajomníčka ministerstva školstva pre národnostné školstvo a inkluzívne vzdelávanie Monika Filipová.
Ako ďalej dodala, ich cieľom je postupne odstrániť existujúcu segregáciu rómskych detí a predchádzať ďalšiemu vzniku oddeľovania.
Výzvou je aj povinná predškolská dochádzka
„Ďalšou výzvou, pred ktorou stojíme, je povinná predškolská dochádzka, ktorá by pomohla deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia s nástupom do škôl. Tým by sme sa vyhli nadpriemernej klasifikácii rómskych detí, ktorým je diagnostikované ľahké mentálne postihnutie,“ uviedla Filipová.
Poznamenala, že zmeny sa plánujú aj v metodikách pre diagnostické nástroje a postupy. V rámci kvality vzdelávania rómskych detí sa chcú venovať elokovaným pracoviskám stredných škôl, z ktorých mnohé neposkytujú uplatniteľné vzdelanie.
Súčasný systém špeciálnych škôl a poradenských zariadení plánuje ministerstvo prehodnotiť.
„Cieľom je, aby špeciálne školy so svojou odbornou kapacitou pôsobili aj ako zdrojové centrá a napomáhali pri integrácii žiakov so špecifickými poruchami. Je naším záujmom, aby sa viac žiakov vzdelávalo v bežnom kolektíve rovesníkov a zároveň, aby aj školy za pomoci špeciálnych pedagógov vedeli pre ich vzdelávanie vytvoriť vhodné podmienky,“ uzavrela Filipová.
