BRATISLAVA. Ozbrojené sily Slovenskej republiky (OS SR) sú dlhodobo podfinancované a technické vybavenie armády je v zlom stave.
Vyplýva to z Komplexného hodnotenia obrany za rok 2019, ktoré Vláda SR zobrala na vedomie.
Nedáva na obranu dve percentá HDP
Tento materiál je verejne prístupný prvýkrát od roku 2012. Podľa rezortu obrany je to v záujme zvýšenia transparentnosti a napĺňania programového vyhlásenia vlády.
Rozpočet ministerstva bol oproti roku 2018 vyšší o viac ako 500 miliónov eur a to najmä pre splátku nákupu stíhačiek F-16.
Slovensko však stále nedáva na svoju obranu dve percentá HDP k čomu sa zaviazalo ako členská krajina NATO.
A ani v nadchádzajúcom desaťročí nebude schopné splniť cieľ v rámci Aliancie, ktorý prijalo - vytvoriť ťažkú mechanizovanú brigádu.
„Obrana štátu v roku 2019 bola zabezpečovaná na úrovni predchádzajúceho roku v podmienkach zhoršeného bezpečnostného prostredia a obmedzení v pripravenosti SR v dôsledku predošlého dlhodobého zdrojového poddimenzovania potrieb obrany štátu najmä výstavby a rozvoja OS SR,“ uvádza sa v dokumente.
Na zabezpečenie obrany Slovenska bolo vyčerpaných z rozpočtu Ministerstva obrany SR 1 606 316 125 eur, čo je o 510 887 294 eur viac než v roku 2018. Celkovo sa jedná o približne 1,71 percenta HDP spoločne s prostriedkami, ktoré sú zahrnuté v rámci Programu podpory obrany štátu.
Vojenské operácie
Ozbrojené sily sa zúčastňovali na vojenských operáciách a misiách mimo slovenského územia pod vedením NATO v Afganistane, Iraku, Bosne a Hercegovine a v Lotyšsku.
Pod vedením Európskej únie (EÚ) v Bosne a Hercegovine, Gruzínsku a pod vedením OSN na Cypre a Blízkom východe. Celkom pôsobilo v týchto operáciách a misiách 495 profesionálnych vojakov.
Správa popisuje aj to, že boli zaznamenané negatívne účinky šírenia dezinformácií a propagandy, „ktoré sa najvážnejšie prejavovali polarizáciou spoločnosti v oblasti bezpečnostnej problematiky.
Z pohľadu obrany národného kybernetického priestoru bolo zaznamenaných niekoľko sofistikovaných kybernetických kampaní zameraných na vládny a súkromný sektor.“ Podľa dokumentu aj napriek závažnosti útokov, ich rozsah nemal významný dopad na obranyschopnosť Slovenska.
Motivačné faktory
Počet zregrutovaných občanov do OS SR už druhým rokom prevyšoval počet odídených profesionálnych vojakov.
V roku 2019 bolo zregrutovaných do štátnej služby 780 občanov, pričom prepustených bolo 340 profesionálnych vojakov.
„V oblasti vojenského personálu boli na posilnenie motivačných faktorov zotrvania profesionálnych vojakov v štátnej službe v kontinuite s rokom 2018 vyplatené odmeny alebo platy pri príležitosti obdobia letných dovoleniek (13. plat) a pri príležitosti vianočných sviatkov (14. plat) vo výške 50 percent podielu zo služobného platu profesionálneho vojaka a od 1. januára 2019 a znova od 1.januára 2020 boli valorizované hodnostné platy profesionálnych vojakov o 10 percent,“ konštatuje dokument.
Uskutočnil sa aj ďalší cyklus dobrovoľnej vojenskej prípravy, do ktorej nastúpilo 47 ľudí a úspešne ju absolvovalo 40 z nich, čo je ale menej ako tomu bolo v posledných rokoch.
„Z tohto vyplýva medziročný pokles záujmu o túto formu vojenskej prípravy vykonávanej dobrovoľne, naďalej sa nedarilo plniť ambíciu prípravy 150 občanov ročne a potvrdil sa jej nízky prínos pre tvorbu záloh OS SR,“ uvádza sa v správe.
V OS SR na konci roka pôsobilo 12 705 profesionálnych vojakov, čo predstavuje naplnenosť 77,5 percenta.
Nedostatky v oblasti modernizácie
Podľa dokumentu najväčšie problémy a nedostatky pretrvávajú v oblasti modernizácie. Väčšina hlavných druhov zbraní a bojovej techniky je zastaraná a s výrazným prekročením svojho technického života, v dôsledku čoho pokračuje aj zaostávanie rozvoja spôsobilostí OS SR aj v súlade s prioritami NATO.
„Nedostatočná modernizácia pri nízkej prevádzkyschopnosti výzbroje a techniky, spolu so stále klesajúcim stavom zásob kľúčového materiálu a stavom infraštruktúry majú negatívny dopad na kvalitu výcviku, ako aj na celkovú úroveň operačnej pripravenosti OS SR, ktorá bola stabilizovaná, avšak na nízkej úrovni. To zostáva veľkou výzvou aj do ďalších rokov,“ konštatuje dokument.
Napríklad priemerný ročný nálet na operačného pilota MiG-29 sa znížil na 40:55 letových hodín, pričom základná kvalifikácia na plnenie úloh je 75 letových hodín a štandard NATO predstavuje 180 letových hodín. Je to spôsobné najmä nízkou prevádzkyschopnosťou lietadiel MiG-29.
Podľa materiálu nie sú napríklad ani zásoby požadované na zabezpečenie bojovej činnosti pre OS SR na 30 dní vytvorené v požadovaných množstvách.
„Prebiehajúce modernizačné projekty a procesy obstarávania a zabezpečovania výzbroje, techniky a materiálu nepostačujú na zlepšenie operačnej pripravenosti OS SR a ani neudržiavajú predchádzajúci stav. OS SR nie sú schopné plniť a zabezpečovať obranu našej krajiny v období krízovej situácie v požadovanom rozsahu,“ uvádza správa.
Nové kusy techniky
V roku 2019 však boli ozbrojeným silám dodané aj nové kusy techniky, medzi ktoré patrili napríklad dva vrtuľníky UH-60M Black-Hawk, sedem modernizovaných vozidiel BVP, 16 vozidiel Tatra T815 či štyri prepravné plošiny Flatrack.
Pokračovalo uhrádzanie splátok za 14 kusov stíhačiek F-16 a taktiež realizácia projektu na dodanie 25 húfnic Zuzana 2.
„Opatrenia sa však zatiaľ nepremietli do zvýšenia úrovne spôsobilostí. K pokroku nedošlo ani v prípade prioritného cieľa – ťažkej mechanizovanej brigády, ktorej plná operačná spôsobilosť sa aj podľa hodnotenia NATO posúva za rok 2030,“ uvádza sa v dokumente.
