Mária Anyalaiová vlani pomáhala v škole v Nitre po tom, ako 14-ročný chlapec zahynul, keď naňho spadol konár, v škole viedla krízovú intervenciu.
V rozhovore vysvetľuje, ako po útoku v škole vo Vrútkach môže vyzerať návrat detí, ako psychológovia po podobných udalostiach pracujú a prečo je dobré, keď sa žiaci vrátia do tried čo najskôr. Deti z Vrútok sa vrátia do školy po viac ako týždni v pondelok 22. júna, útočník v škole vyčíňal vo štvrtok 11. júna.
Čo urobí s desaťročným dieťaťom, keď na vlastné oči vidí, ako v triede útočník bodne jeho učiteľku a spolužiakov?
Ohrozí to jeho vnímanie bezpečia. Škola je vnímaná ako priestor, kde sa deťom nestáva niečo zlé. Rozhodne by sa nemalo. Keď to deti videli, mohlo to u nich vyvolať šok a pocit, ako keby sa to dialo im.
Ako sa to môže prejaviť v ich správaní?
Najskôr sú to bezprostredné reakcie na stres, ako keď sa srnka ocitne na ceste v ohrození. Reakciou býva útek, útok, zmrznutie alebo kolaps celého organizmu.
Človek situáciu neanalyzuje, jeho mozog rozhodne zaňho. Tejto fáze spracovania traumatickej udalosti sa venujú tímy krízovej intervencie, ktoré sú ako prvé na mieste tragédie – záchranné zložky, policajní psychológovia, Modrý anjel. Ľudí zorientujú v chaose, ubezpečia ich, že nebezpečenstvo už pominulo.
Neskôr môžu prísť ďalšie fyzické reakcie spojené so psychickými. Riešime ich počas krízovej intervencie v školách, aby sme sa vyhli vzniku posttraumatickej stresovej poruchy u detí.
