BRATISLAVA. Generálna prokuratúra (GP) je dnes výrazne netransparentnejšia ako súdnictvo, a preto potrebuje radikálne zmeny. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedol Ľuboš Kostelanský, projektový koordinátor Transparency International Slovensko (TIS). Podľa mimovládnej organizácie by GP mala povinne zverejňovať životopisy nových prokurátorov a pri všetkých prokurátoroch pravidelne preverovať ich rodinné prepojenia a pracovnú výkonnosť. S výrazným zvýšením otvorenosti najvyššieho orgánu prokuratúry súhlasí aj organizácia Via Iuris. Kristína Babiaková, ktorá s mimovládkou spolupracuje, tvrdí, že GP viac nemôže fungovať ako uzavretý systém bez verejnej kontroly.
Mimovládky sa zhodujú na tom, že verejnosti je v prvom rade potrebné otvoriť Radu prokurátorov, v ktorej by podobne, ako v súdnej rade mali mať zastúpenie neprokurátori. „Otvoriť treba aj transparentnosť dohôd o vine a treste, kde majú kľúčovú úlohu práve prokurátori a kde verejnosť na rozdiel od klasických súdnych rozhodnutí nevidí podrobné odôvodnenie a dôkaznú situáciu,“ povedal Kostelanský. Prokuratúra dnes predstavuje uzavretý systém, ktorý poskytuje verejnosti málo informácií o svojej činnosti.
Podľa Michala Piška z TIS verejnosť nevie, aké výkonnostné ukazovatele a štatistiky majú jednotliví prokurátori a ako vlastne pracujú. „Nepoznáme mnohé rozhodnutia prokuratúry. Nevieme, aké dôvody viedli k týmto rozhodnutiam. To sú všetko veci, ktoré by mali byť zmenené a ktorých zmena by zabezpečila väčšiu transparentnosť a jednoduchšiu kontrolu,“ povedal Piško. Aj zoznam prokurátorov podľa neho zverejnila GP prvýkrát v roku 2018 pod tlakom TIS.
Organizácia uvádza, že verejnej kontrole by mali byť podrobené aj detailné výsledky výberových konaní nových prokurátorov, a to vrátane nahrávok ústnej časti. GP by mala zverejňovať počty prípadov, ktoré riešila, dĺžky konaní či úspešnosť pred súdom. Obzvlášť podrobne by mala skladať účty pri žalobách politicky exponovaných osôb a pri prioritách štátu, napríklad odhaľovaní korupcie. „Osoba nového generálneho prokurátora je dôležitá, lebo udáva tón pre ostatných a reprezentuje prokuratúru ako celok. Bez zvýšenej transparentnosti a oslabenia právomoci generálneho prokurátora zastavovať konania však riskujeme, že prokuratúra bude príliš závislá na silných a slabých stránkach svojho šéfa a nezmení sa natoľko, aby sa skutočne stala garanciou spravodlivosti,“ dodal Kostelanský.
Via Iuris by pri otváraní GP zašla ešte ďalej a uvítala by, aby funkciu prokurátorov mohli vykonávať nielen prokurátorskí čakatelia, ale aj iní právnici z radov advokátov či sudcov. „Je tiež nevyhnutné, aby bola reálne, efektívne a objektívne vyvodzovaná disciplinárna zodpovednosť voči prokurátorom, ktorí pochybili. Tieto a ďalšie opatrenia si však vyžadujú legislatívne zmeny, kde môže byť aspoň v návrhovej časti nový generálny prokurátor veľmi aktívny,“ povedala Kristína Babiaková, spolupracujúca advokátka Via Iuris.
Prvé kroky nového generálneho prokurátora by podľa nej mali viesť k zabezpečeniu zákonného plnenia úloh všetkých prokurátorov, aby bola prokuratúra vnímaná ako ozajstný ochranca práv všetkých, nielen jednotlivcov. Mal by vydávať také pokyny a príkazy, aby zabezpečil, že všetci prokurátori budú konať aktívne, iniciatívne, spravodlivo, nestranne a bez prieťahov. Mimovládna organizácia upozorňuje, že okrem ostro sledovanej voľby nového generálnej prokurátora je potrebné venovať osobitnú pozornosť výberu špeciálneho prokurátora. Proces jeho výberu musí byť podľa Via Iuris transparentnejší a precíznejší, aby odborná aj laická verejnosť poznala uchádzačov o tento post.
Sedemročné funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára končí 17. júla tohto roku. Súčasťou voľby nového šéfa GP by malo byť prvýkrát aj verejné vypočúvanie kandidátov. Slovensko by v roku 2020 mohlo zažiť aj voľbu nového špeciálneho prokurátora. Hoci funkčné obdobie súčasného by malo oficiálne skončiť 15. mája 2021, Dušan Kováčik vyhlásil, že zamýšľa odísť z funkcie skôr.
