BRATISLAVA. Deviataci z chudobných marginalizovaných rómskych komunít dosahujú výrazne horšie výsledky ako ich rovesníci bez sociálneho znevýhodnenia.
Priemerná úspešnosť testovania deviatakov predstavuje u takto sociálne znevýhodnených detí 23 percent, zatiaľ čo u ostatných je na úrovni 59 percent.
Upozorňuje na to Institute for Financial Policy (IFP) na sociálnej sieti.
Podľa IFP slabé výsledky oberajú mnohé deti o možnosť štúdia na stredných či vysokých školách, čo ich zároveň obmedzuje pri následnej pracovnej kariére.
Chýba pripojenie na internet
V tejto súvislosti poukazuje Európska komisia v tohtoročných špecifických odporúčaniach na potrebu rozvíjať digitálne zručnosti obyvateľstva ako aj na potrebu rozširovať širokopásmové pripojenie.
Mnoho žiakov totiž nemá pripojenie na internet či vytvorené podmienky na to, aby sa mohli učiť doma, predovšetkým tí v marginalizovaných rómskych komunitách.
Európska komisia zároveň poukazuje na výrazné rozdiely vo výkonnosti medzi školami a regiónmi, čo sa napokon odráža aj vo vysokej miere predčasného ukončenia školskej dochádzky, najmä na východnom Slovensku.
Nízka atraktivita učiteľského povolania
Vlani splnili 26 zo 121 plánovaných aktivít pre integráciu Rómov Čítajte Atraktivita učiteľského povolania a kvalita počiatočného vzdelávania učiteľov zostávajú nízke.
Navyše, miera zápisu detí do systému vzdelávania a starostlivosť o nich v ranom detstve, najmä detí do troch rokov, je najnižšia v Európskej únii. Uvedené vplýva negatívne na výsledky vzdelávania.
Podľa Vladimíra Rafaela a Kataríny Krejčíkovej z občianskeho združenia eduRoma si dištančné vzdelávania „offline“ rómskych žiakov, ktorí na to nemajú vo svojich domácnostiach materiálno-technické možnosti, vyžaduje väčšiu organizačnú a personálnu záťaž v porovnaní s „online“ žiakmi.
Ukazuje sa tiež, že kvalita online vzdelávania je limitovaná a aj terénni sociálni pracovníci zdôrazňujú, že výučba „offline“ rómskych žiakov sa sústreďuje predovšetkým na roznášanie a zbieranie pracovných listov, a to bez ďalších dodatočných konzultácií.
Rezervy v predškolskom vzdelávaní
IFP zároveň upozorňuje, že Slovensko zaostáva oproti iným krajinám Európskej únie (EÚ) aj pri zaškolenosti detí v predškolskom veku.
Podľa výsledkov Eurostatu zaškolenosť detí z vylúčených rómskych komunít dosahuje 34 percent.
Rafael konštatuje, že práve povinná materská škola, ktorá lepšie pripraví rómske deti na vstup na základnú školu, môže následne zabrániť ich bezdôvodnému zaraďovaniu do špeciálnych základných škôl.
V tejto súvislosti je však dôležité vytvoriť nové psychologické testy, ktoré budú vychádzať z jazykových znalostí rómskych detí a sociokultúrneho kontextu, v ktorom vyrastajú.
Podľa občianskeho združenia je tak potrebné najmä vybudovať a skoordinovať systém poskytovania vzdelávania a výchovy v ranom detstve.
„Na Slovensku je úspešnosť detí v škole výrazne ovplyvnená ich socioekonomickým prostredím. Úlohou kvalitného vzdelávania je vyrovnávať tieto rozdiely a poskytnúť každému dieťaťu možnosť pokračovať vo vyššom vzdelávaní. To následne ovplyvňuje úspešnosť na trhu práce,“ dodal IFP.
