BRATISLAVA. Verejná politika otvorenej komunikácie úradu by sa mala posunúť na úroveň zákonnej povinnosti. Dosiahnuť to chce Úrad pre verejné obstarávanie.
Ten tvrdí, že by na to nebolo potrebné míňať dodatočné verejné zdroje, zároveň by to posilnilo verejnú kontrolu.
Štátne orgány by mali informovať o tom, čo robia
V súvislosti s avizovanými vládnymi novinami úrad uviedol, že štát by mal zvážiť, kam investuje peniaze.
"Nie je potrebné vynakladať dodatočné verejné zdroje na to, aby štátne orgány informovali o tom, čo robia, ale myslíme si, že by to malo byť ustanovené v zákone, že by to malo byť povinnosťou," priblížila hovorkyňa Úradu pre verejné obstarávanie Janka Zvončeková s tým, že by nešlo o jednostrannú komunikáciu.
Otvorená komunikácia v prípade Úradu pre verejné obstarávanie podľa nej zahŕňa napríklad poskytovanie informácií na účel zvýšenia transparentnosti a verejnej kontroly pri dodržaní práv a povinností, vykonávanie publikačných, školiacich a iných aktivít, ale aj spoluprácu so subjektmi verejnej správy, zástupcami občianskej spoločnosti, akademickej či novinárskej obce.
Informácie pre tretí sektor aj žurnalistov
Úrad chce, aby vznikol záväzok štátnych orgánov včleňovať do svojej činnosti zástupcov občianskej spoločnosti, tretieho sektora, novinárskej obce a ďalších subjektov. Cieľom je ochrana verejného záujmu.
Šéfa úradu pre obstarávanie by mal po novom menovať prezident Čítajte Úrad pre verejné obstarávanie sa súčasne pokúsil definovať, čo je verejný záujem v oblasti verejného obstarávania.
Na základe toho uviedol aktivity, ktoré by štátne orgány mali vykonávať vo verejnom záujme.
Dáta prístupné verejnosti
Súčasne pracuje na tom, aby mala verejnosť k dispozícii kvalifikované dáta z procesov verejného obstarávania. Hovorkyňa však upozornila, že je tiež potrebné verejnosti objasniť, ako s týmito dátami pracovať.
Poukázala aj na to, že mnohé štátne inštitúcie sa propagujú na sociálnych sieťach, ale zatiaľ v zákone nie je upravené, ako má komunikácia na sociálnych sieťach vyzerať, napríklad z pohľadu propagácie príspevkov, keďže ide o verejné zdroje.
Verejní obstarávatelia vlani uzavreli zmluvy za 4,6 miliardy eur Čítajte "Otvára sa množstvo otázok, ktoré doteraz zadefinované neboli a myslíme si, že v zákone by mali byť zadefinované činnosti štátnych orgánov, ktoré slúžia práve na posilňovanie verejnej kontroly a na ochranu verejného záujmu," dodala.
V súvislosti s plánovaným projektom vládnych novín poznamenala, že na informovanie je priestor aj inde a nie je preto potrebné vynakladať dodatočné verejné financie na takúto formu komunikácie s verejnosťou.
Štát by mal podľa nej najmä v súčasnej situácii ako dobrý hospodár zvážiť, kam investuje peniaze, a to aj v prípade komunikácie.
