BRATISLAVA. Krajský súd v Bratislave by mal 9. septembra opätovne rozhodovať vo veci poslaneckého asistenta Filipa Rybaniča.
Jeho prípad bol právoplatne ukončený verdiktom o vine za porušenie bankového tajomstva, uspel však s mimoriadnym dovolaním na Najvyšší súd Slovenskej republiky.
Prípad sa vrátil na krajský súd
Ten v januári tohto roku vec krajskému súdu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave v júni 2019 potvrdil vinu Rybaniča za to, že neoprávnene nazeral do účtov Roberta Kaliňáka, pričom odmietol argument obhajoby, že konanie Rybaniča by mohlo spadať do oblasti oznamovania protispoločenskej činnosti.

Podľa predsedu senátu totiž oznamovateľ podľa definície Európskej únie získava informácie o nezákonnostiach legálne v rámci svojej pracovnej činnosti a výhradne, čo sa týka aktivít jeho zamestnávateľa.
Rybanič však podľa súdu porušil pracovnú zmluvu a prekročil svoje kompetencie, keď si neoprávnene prezeral a zaznamenával transakcie na Kaliňákových účtoch.
To totiž nespadalo pod jeho pracovnú agendu. V takomto prípade by podľa súdu mohol za oznamovateľa byť označený „každý hacker“.
Asistent bývalého poslanca Jozefa Rajtára Rybanič čelil obžalobe pre ohrozenie obchodného, bankového, poštového, telekomunikačného a daňového tajomstva.
Podľa obžaloby si nezákonne pozrel v banke účty vtedajšieho ministra vnútra Roberta Kaliňáka. Podľa prokuratúry sa tým dopustil spomenutého skutku, a to závažnejším spôsobom.
Závažnejším spôsobom konania sa v tomto prípade rozumie „porušenie dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie, alebo uloženej mu podľa zákona“.
Okresný súd Bratislava V Rybaniča v tomto prípade v roku 2018 uznal za vinného a uložil mu trest tri roky väzenia s podmienečným odkladom na päť rokov. Krajský súd to v rámci verdiktu z júna 2019 považoval za priveľmi prísne, preto dobu odkladu skrátil na jeden rok.
Okresný súd tiež prikázal Rybaničovi ospravedlniť sa Kaliňákovi. Krajský súd to však nepovažoval za potrebné, namiesto toho prikázal Rybaničovi napísať úvahu o zmysle bankového tajomstva a odovzdať ju probačnému úradníkovi.
Postup polície kritizovala opozícia aj súd
Rybanič predtým pracoval ako zamestnanec banky.
Po jeho obvinení v roku 2016 vtedajšia opozícia kritizovala, že v tomto prípade polícia konala veľmi rýchlo, na rozdiel od iných prípadov, v ktorých sú podozriví predstavitelia vládnej moci.
Postup polície v tomto prípade kritizoval aj Krajský súd v Bratislave. Podľa odôvodnenia verdiktu v odvolacom konaní totiž policajti v čase, keď mal v prípade ešte pozíciu svedka, jednali s Rybaničom ako s obvineným.
Takisto ho napríklad bezdôvodne vypočúvali v nočných hodinách.
Aj keď podľa krajského súdu boli dôkazy získané z takéhoto výsluchu nezákonné, dôkazy získané zákonne, napríklad z telefónu alebo auta Rybaniča, postačovali na konštatovanie viny.