Súdna rada zavŕšila obmenu, za šéfa zvolili Mazáka

BRATISLAVA. Súdnu radu bude najbližších päť rokov viesť bývalý šéf Ústavného súdu Ján Mazák.

Za predsedu ho členovia rady ako jediného kandidáta zvolili v pondelok, vo verejných voľbách dostal trinásť hlasov od šestnástich prítomných členov.

Proti nebol nikto, zdržali sa len sudkyne Katarína Pramuková a Erika Zajacová.

Mazák patril ku kritikom doterajšej predsedníčky rady Lenky Praženkovej, prekážali mu jej oneskorené zásahy proti sudcom z Threemy či to, že nedostatočne využíva právomoci šéfky.

Na otázku, čo chce Mazák robiť inak ako Praženková, odpovedal po zvolení stručne: "Všetko."

Súvisiaci článok Súvisiaci článok Návrh na odvolanie Praženkovej má sedem strán. Spomína Kočnera i Jankovskú Čítajte 

Hovorí, že práci predsedu sa chce venovať plnohodnotne a plánuje aj zmeniť charakter zasadnutí rady. Napríklad tak, aby sa na rokovania nedostávali organizačné a administratívne opatrenia, ktoré vie predseda rady vybaviť sám. Chce tiež predkladať lepšie pripravené návrhy.

"Členky a členov rady, ktorí tu nie sú zakotvení profesionálne, teda budem zaťažovať len výkonom toho najdôležitejšieho - ich rozhodovacej právomoci," povedal Mazák.

Pripomenul, že Súdna rada sa bude musieť naďalej zaoberať aj stíhanými sudcami podozrivými zo spolupráce so súdeným podnikateľom Marianom Kočnerom.

Mazák by sa chcel stať jedným z členov osobitnej komisie, ktorá sa zaoberá prehreškami danej skupiny sudcov. Po zmenách v rade sú v nej dve voľné miesta.

Obmena po voľbách

Výber Mazáka za predsedu ukončil zmeny v Súdnej rade, ktoré sa začali po voľbách.

Vláda aj parlament vymenili svojich nominantov v rade a po hrozbe, že ju rada odvolá, sa napokon funkcie vzdala aj predsedníčka Praženková.

Mazáka za predsedu navrhla štvorica členov rady Elena Berthotyová, Alena Svetlovská, Juraj Kliment a Miloš Kolek.

Na pondelkovom zasadnutí rada polemizovala najmä o tom, či je správne, aby sa jej šéfom stal politický nominant. Mazáka do rady zvolil parlament.

"Predsedom Súdnej rady by mal byť nezávislý sudca volený sudcami," zdôrazňovala Pramuková, ktorá sa napokon hlasovania zdržala.

Žiadny kandidát z tej časti rady, ktorú si volia sudcovia, sa však o funkciu neuchádzal.

"Ani v ústave, ani v zákone o Súdnej rade nie je napísané, že Súdna rada je nezávislá. Nie je teda definovaná ako nezávislý orgán," podotkol Mazák.

Dosiaľ sa o ňom hovorilo ako o možnom zástupcovi Slovenska na Súdnom dvore v Luxemburgu. Ešte pred voľbami šéfa Súdnej rady napokon Mazák verejne prisľúbil, že z funkcie by neodišiel predčasne a že o kreslo v Luxemburgu sa nebude uchádzať.

"Bolo to jedno z mojich najťažších profesionálnych rozhodnutí. Musím však povedať, že táto krajina mi dala veľmi veľa (...), preto sa mi zdalo, že by som to mohol pokúsiť krajine vrátiť," hovorí Mazák.

Praženková sa funkcie vzdala

Pôvodne sa na zasadnutí malo hlasovať najmä o Praženkovej, ktorú navrhovalo odvolať šesť členov rady. Keďže vopred bolo jasné, že hlasov na jej odvolanie je dosť, funkcie sa vzdala sama minulý utorok.

V stanovisku napísala, že odmieta, že by bola aj ona zodpovedná za súčasný stav justície.

"Úroveň, na ktorú sa súdnictvo dostalo, ovplyvnili mnohé javy a rôzne problémy, ktorými trpí už dlhodobo. Pravda je, že v poslednom období dôverou verejnosti mimoriadne otriasli najmä udalosti, ktoré nastali, a informácie zverejnené od augusta 2019," píše Praženková.

Do dôvodov na odvolanie Praženkovej napísali navrhovatelia, že "podlomila dôveru verejnosti v súdnu moc" napríklad tým, že bola na zabíjačke s Kočnerom, a tiež tým, že navrhovala Moniku Jankovskú za ústavnú sudkyňu. Po policajnom zásahu proti podozrivým sudcom zas vydala stanovisko, v ktorom písala o možnom ohrození nezávislosti súdnictva.

Radu po odchode Praženkovej niekoľko dní viedla členka Eva Mišíková.

Praženková sa z pondelkového zasadnutia ospravedlnila. Zostáva radovou členkou rady a zároveň sa vrátila na Najvyšší súd, kde pôsobí v obchodnom kolégiu.