BRATISLAVA. Koaličná kríza zrejme naučí dve menšie vládne strany SaS a Za ľudí, že spoločne sú silnejšou protiváhou tandemu OĽaNO a Sme rodina. Vláda však pre odpísanú diplomovú prácu Borisa Kollára nepadne.
Naznačujú to aj predčasné konce vlád Vladimíra Mečiara, Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej. Na rozdiel od vlády Igora Matoviča si nemohli dovoliť, aby jedna z menších koaličných strán odišla.
Najbližší týždeň tak v skutočnosti nemusí rozhodovať o tom, či Kollár zostane predsedom parlamentu, ale o tom, ktorý z dvoch blokov v koalícii lepšie svoj postoj predá voličom a vyjde z koaličnej krízy posilnený.
"Budeme sa s SaS snažiť o spoločný postup," tvrdí podpredseda Za ľudí Juraj Šeliga.
Doteraz strany bližšie nespolupracovali. Ani pri skladaní vlády, ani keď predseda SaS Richard Sulík kritizoval niektoré opatrenia proti šíreniu koronavírusu, ani v spore o nedeľný predaj nevystupovali spoločne, hoci mali príbuzné postoje.
K spolupráci ich presvedčil až Matovič, keď poslanecký klub OĽaNO vyzval ministrov Za ľudí a SaS, aby napísali zákon, ktorý umožní kontrolovať práce a odoberať akademické tituly do minulosti, čo viacerí právnici označili za neuskutočniteľnú úlohu. Postup by odporoval ústave či princípu právnej istoty.
"Ak to SaS a strana Za ľudí myslia s výzvou na odchod Borisa Kollára z čela parlamentu vážne, potom musí premiér Igor Matovič uspokojiť aj tieto dve strany," komentuje koaličnú krízu politológ Pavol Baboš z Univerzity Komenského v Bratislave. "Premiér si vie poradiť bez Kollára alebo bez SaS, ale nemôže si dovoliť prísť o oboch."
