Ivan Mikloš bol podpredsedom vlády a ministrom financií vo vládach Mikuláša Dzurindu a Ivety Radičovej, neskôr radil v ekonomických otázkach trom ukrajinským premiérom.
V rozhovore pre SME vysvetľuje, prečo si myslí, že koalícia kauzu Kollárovej diplomovky vydrží, aj to, ako vnímajú politické strany škandály svojich koaličných partnerov na začiatku a na konci volebného obdobia.
Pred pár dňami ste napísali blog, že nepatríte k fanklubu Igora Matoviča, ale najmä liberálne médiá majú k nemu v kauze odpísanej diplomovky Borisa Kollára hyperkritický prístup. V čom?
V tom, že politika je umenie možného a nikdy to nebude ideálne, ak je koaličná vláda zložená z rôznych strán. Jedna z kľúčových zodpovedností predsedu vlády, ak chce uskutočniť, čo si predsavzal, je udržať vládu pokope, ak nie je lepšia alternatíva.
Dá sa za hyperkritiku považovať to, keď médiá upozorňujú, že premiér ako opozičný politik niečo kritizoval a ako premiér to toleruje?
Samotná kritika je úplne legitímna, s tým musí politik počítať.
Myslím si však, že aj novinári by mali rešpektovať, že opozičný politik je v inej pozícii, keď sa stane predsedom vlády a šéfom najsilnejšej koaličnej strany a chce na začiatku vládnutia krajinu zmeniť. Navyše, keď je krajina v takom zúfalom stave.
Zaznievajú však hlasy, v čom bude nová vláda iná od svojich predchodcov, voči ktorým sa predtým vyhraňovala.
Túto krajinu nepretvoríme v priebehu niekoľkých týždňov ani mesiacov na Nemecko ani na Švédsko, kde je iná politická kultúra, kde sa pri pochybeniach odstupuje. Použil som preto na to anglické príslovie „dokonalé je nepriateľom dobrého“.
