BRATISLAVA. Pri starých environmentálnych záťažiach je problémom vymožiteľnosť práva a utajovanie geologických správ a posudkov.
Uviedla to prezidentka SR Zuzana Čaputová po stretnutí s ministrom životného prostredia Jánom Budajom.
Prevádzkovateľ firmy je podľa právneho poriadku povinný vytvárať finančné zdroje na sanovanie prevádzky, ak skončí svoju činnosť. "Napriek tomu sa to v realite nedeje," podotkla hlava štátu.
Skládky ako priorita
Dodala, že firmy následne zanikajú alebo tam na sanovanie nie sú financie. "Subjekt nie je nijakým spôsobom sankcionovaný, štátne orgány si pred tým často zatvárali oči a to je nemysliteľné," tvrdí.
Situácia s diplomovkou nemusí mať podľa prezidentky víťazov a porazených Čítajte Čaputová prízvukuje, že vymožiteľnosť práva sa musí dosiahnuť aj v oblasti ochrany životného prostredia.
Na Slovensku je podľa Budaja až 2000 environmentálnych záťaží, ich evidencia existuje, no trvá veľmi dlho, kým sa odstránia.
"Musím sa so smútkom obzrieť, že ministerstvo životného prostredia nemalo dostatočnú autoritu u doterajších politikov na to, aby v tom konali. Musíme sa pozerať dopredu a urobiť čo najviac," uviedol.
Skládky chce minister kategorizovať a tie, ktoré sú akútne, si ministerstvo určí ako priority.
Finančná podpora z Únie
Na spoločnom stretnutí sa prezidentka s ministrom rozprávala aj o európskom fonde obnovy. Financie z neho poputujú aj na Slovensko. Čaputová si myslí, že financie by sa mali použiť na vyrovnanie sa so záťažami.
Peniaze by sa mali investovať aj do zelenej ekonomiky, energetickej efektívnosti, zatepľovania budov, ochrany ovzdušia či do transformácie hornej Nitry.
Budaj nechcel bližšie špecifikovať projekty, na ktoré by mohli byť investície použité. Zverejňovať ich bude až vtedy, keď pre ne získa podporu vlády.
