Bratislava/Bayerisch Eisenstein 2. júna (TASR) - Územia postihnuté minuloročnou veternou smršťou určite zasiahne kalamita podkôrneho hmyzu, tvrdí Juraj Vysoký z environmentálnej organizácie World Wild Found (WWF). Pre prírodu to však podľa neho nebude pohroma, ale súčasť prirodzeného cyklu.
"Udalosti ako veterná a podkôrniková smršť sú prírodným fenoménom a súčasťou prírodných javov," vyhlásil. Podkôrnikovej kalamite, ktorej začiatok odhaduje na koniec júna, už "nikto nezabráni". "Ak by jej chcel niekto predísť, musel by v priebehu mesiaca vyťažiť všetko kalamitné drevo, ktorého na zemi leží stále viac ako 70 percent," dodal. Ak budú vhodné poveternostné podmienky, územia postihnuté kalamitou sa tak kvôli hmyzu môžu zdvojnásobiť.
WWF preto navrhuje prehodnotiť zonáciu národných parkov a "zamerať ich naozaj na ochranu prírody a nie ako priestor pre hospodársku činnosť". Podľa Vysokého by sa mala vytvoriť bezzásahová jadrová zóna, kde by človek žiadnym spôsobom nevplýval na vývoj prírody. Zostalo by tam spadnuté drevo po kalamite a aj drevo následne napadnuté podkôrnikom. Vysoký navrhol vytvoriť ochranné pásmo, kde by sa aktívnou formou predchádzalo šíreniu podkôrneho hmyzu do hospodárskych lesov. Vysoké Tatry by sa tak podľa neho zmenili na "naozajstný národný park".
Situácia ohľadne ochrany prírody v NP na Slovensku by sa však podľa neho mala riešiť spoločnou diskusiou medzi všetkými zainteresovanými stranami a navrhol to aj splnomocnencovi Výboru pre obnovu a rozvoj Vysokých Tatier Ivanovi Štefancovi.
Príkladom bezzásahového prístupu je podľa Vysokého nemecký Národný park (NP) Bavorský les, v ktorom sa skĺbili záujmy podnikateľov, ochrancov prírody a miestnej samosprávy a kde sa už 35 rokov uplatňuje zásada nezasahovania do lesa až na 88 percentách plochy parku. Podľa riaditeľa NP Karla Fridricha Sinnera nebýva pohľad na mŕtve stromy pre človeka príjemný, treba si však uvedomiť, že aj v takýchto lesoch sa nachádza život. "V tzv. mŕtvom dreve je až 30 percent so všetkých organizmov žijúcich v lese," dodal. A práve v Bavorskom lese sa podľa neho rozvíja človekom nepoznačená príroda.
Zmena koncepcie ochrany prírody v NP Bavorský les priniesla pozitíva aj pre turistický ruch. Využívanie lesa hospodárskym spôsobom by podľa odhadov miestnych politikov prinieslo zisk päť miliónov eur. V súčasnosti sú zisky z turistického ruchu založeného práve na špecifickom NP, ktorý ma viac než 330 kilometrov turistických trás, takmer 50 miliónov eur, konštatoval starosta obce Bayerisch Eisenstein Thomas Mülle. Počet turistov sa za desať rokov zvýšil z 65 tisíc v roku 1985 na 145 tisíc v roku 1995. "Ľudia chcú vidieť prirodzenú divočinu a zaujíma ich aj pomaly sa obnovujúci les," dodal Sinner.
