BRATISLAVA. Vláda SR sa zaviazala, že do konca roka 2020 vypracuje novú Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu SR.
Vyplýva to z dnešného rozhodnutia vlády. Nové dokumenty bude mať na starosti Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a Ministerstvo obrany SR.
Nové parametre bezpečnostnej politiky
Bezpečnostná stratégia má stanoviť základné parametre bezpečnostnej politiky a zadefinovať hodnoty a záujmy Slovenska.
Obranná stratégia má za cieľ rozpracovať obranu štátu v rámci zachovávania jeho bezpečnosti.
“Chcel by som, aby to bol čo najširší konsenzus. Nechceme, aby to bol len úradný materiál, ale jasný a zrozumiteľný dokument aj pre verejnosť, ktorá sa zaujíma o dianie okolo nás.
„
Pre vypracovanie nových dokumentov sa vláda rozhodla, lebo aktuálne platné stratégie sú viac ako desať rokov staré a podľa odborníkov nezodpovedajú medzinárodnej, geopolitickej ani bezpečnostnej situácii.
Ako uvádzajú rezorty obrany a diplomacie v materiáli schválenom vládou, cieľom je pripraviť návrh Bezpečnostnej stratégie SR a návrh Obrannej stratégie SR do konca roka 2020.
Následne budú oba materiály predložené na schválenie vládou SR a Národnou radou SR.
Slovensko čelí novým hrozbám
Minulá vláda v zložení Smer – sociálna demokracia, Slovenská národná strana (SNS) a Most Híd síce schválila bezpečnostnú a obrannú stratégiu, no nepredložila ich na schválenie do Národnej rady SR.
Problém s ňou mala predovšetkým SNS, ktorej prekážala charakteristika Ruskej federácie ako bezpečnostnej hrozby pre Slovensko.
“Stále platia strategické dokumenty z roku 2005, keďže v predchádzajúcom období dokumenty schválené vládou neprerokoval parlament. Uvedomme si, čo všetko sa za ten čas stalo vo svete a na čo naše strategické dokumenty nereflektujú, Oba strategické dokumenty musia veľmi jasne poukázať na možné hrozby a pomenovať i to, na aké obranné mechanizmy sa SR spolieha.
„
Vládny kabinet Igora Matoviča (OĽaNO) sa rozhodol pre vypracovanie nových dokumentov, lebo tie z roku 2017 podľa ministrov nereflektujú dostatočne súčasnú situáciu vo svete.
Ako dôvody uvádzajú, že od roku 2017 Slovensko čelí aj niektorým novým hrozbám, patrí medzi ne aj pandémia ochorenia Covid-19.
„Konflikt na Ukrajine, ktorý zásadne zmenil bezpečnostné prostredie v Európe, pretrváva a očakáva sa, že bude pokračovať aj naďalej. Pokračuje erózia multilateralizmu, súťaž veľmocí sa posilňuje, medzinárodné zmluvy a záväzky sú relativizované. Hybridné hrozby sa stávajú prominentnejšími, narastajú kybernetické útoky, naďalej pôsobia teroristické skupiny‚“ uvádza MZVaEZ ďalšie dôvody.
Hodnoty a záujmy štátu
Cieľom novej bezpečnostnej stratégie je stanoviť základné parametre bezpečnostnej politiky Slovenska.
„Zadefinuje hodnoty a záujmy SR, základné ciele bezpečnostnej politiky SR a spôsoby ich implementácie v jednotlivých oblastiach bezpečnosti SR v súčasnom bezpečnostnom prostredí,“ uvádza rezort diplomacie. Posilniť sa má dôležitosť komplexného prístupu k bezpečnosti a taktiež budovanie dôvery občanov k bezpečnostným inštitúciám.
Stratégia z dielne rezortu diplomacie sa tiež zameria na dopady hybridných a kybernetických hrozieb, šírenie zbraní hromadného ničenia, terorizmu, politického a náboženského extrémizmu, energetickej bezpečnosti, ale aj na ďalšie hrozby v oblasti vnútornej bezpečnosti, sociálnej stability, zdravia obyvateľstva, životného prostredia.
Aktívne členstvo v EÚ a NATO
Zhodnotiť má aj mieru ohrozenia Slovenska ozbrojeným útokom či poukázať na dezinformácie ohrozujúce sociálne siete a nastupujúce technológie. Venovať sa bude tiež ochrane existujúcej kritickej infraštruktúry.
„Kľúčovým východiskom novej Bezpečnostnej stratégie SR bude kontinuita v proeurópskej a proatlantickej orientácii SR postavenej na aktívnom a zodpovednom členstve SR v EÚ a NATO. Jej príprava bude prebiehať paralelne s hodnotiacimi procesmi na pôde EÚ (Konferencia o budúcnosti EÚ) a NATO (Reflexný proces),“ vysvetľuje ministerstvo zahraničia.
Nová obranná stratégia, ktorej vypracovanie bude mať na starosti ministerstvo obrany, má za cieľ rozpracovať obranu štátu v rámci zachovania jeho bezpečnosti.
„Nová obranná bude vychádzať zo základných ideových línií stratégie z roku 2017,“ uvádza sa v materiáli. Jej cieľom bude podľa rezortu diplomacie tiež zvýrazniť úlohy Slovenska ako zodpovedného štátu, spoľahlivého spojenca a dôveryhodného partnera v medzinárodných vzťahoch.
Stratégia má zadefinovať aj politicko-vojenskú ambíciu Slovenska, a to v rozvoji ozbrojených síl. Zameria sa aj na zvyšovanie pripravenosti armády či na plnenie jej hlavných úloh a využitie v rámci mimoriadnych udalostí a nevojenských krízových situácií.
„V oblasti zdrojového zabezpečenia obrany štátu sa položí dôraz na udržanie stability a predvídateľnosti obranných výdavkov SR s pretrvávajúcou ambíciou dosiahnuť ich dvoj percentný podiel na HDP v roku 2024 a tiež efektívne a transparentné využitie dostupných zdrojov,“ uvádza sa v dokumente.
Z rokovania vlády
- Z funkcie štátneho tajomníka Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bol odvollaný Samuel Vlčan. Na tento post vláda Vlčana vymenovala s účinnosťou od 21. apríla. Vlčan 30. júna ministrovi pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Jánovi Mičovskému (OĽaNO) doručil list, ktorým sa vzdáva svojej funkcie k 15. júlu 2020.
- Každoročné správy o trestnej činnosti príslušníkov Policajného zboru (PZ) SR, ktoré rezort vnútra predkladá na rokovania vlády, sa rozšíria o podnety zaistených, zadržaných a obvinených osôb voči príslušníkom Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) a finančnej správe. Dôvodom na zahrnutie informácií o preverovaní podnetov vyšetrovaných osôb na zranenia, ktoré im príslušníci justičnej stráže alebo finančnej správy mali spôsobiť pri služobných zákrokoch, je zmena postavenia policajnej inšpekcie.
- Ministerstvá si rozdelili úlohy na implementáciu odporúčaní Výboru Organizácie Spojených národov (OSN) pre nedobrovoľné zmiznutia. Materiál, ktorý predložilo ministerstvo spravodlivosti tiež informoval kabinet Igora Matoviča (OĽaNO) o dialógu s výborom OSN a jeho odporúčaniach adresovaných Slovenskej republike ešte 11. októbra 2019. Odporúčania sa týkali najmä reformy Slovenského národného strediska pre ľudské práva (SNSĽP).
- V porovnaní s rokom 2018 nedošlo v uplynulom roku k vzostupu ani poklesu vo výskyte prípadov HIV/AIDS. V roku 2019 bolo v Slovenskej republike u občanov SR a cudzincov celkovo diagnostikovaných 102 nových prípadov HIV infekcie. Ide o najvyšší výskyt prípadov v jednom kalendárnom roku, rovnaký bol aj v roku 2018. U občanov Slovenskej republiky bolo v roku 2019 potvrdených 74 nových prípadov HIV infekcie, z toho 73 prípadov u mužov a jeden prípad u žien. V porovnaní s rokom 2018, kedy bolo potvrdených 82 prípadov, došlo k poklesu vo výskyte prípadov o jedenásť percent. Minulý rok bolo diagnostikovaných osem prípadov AIDS a ohlásené dve úmrtia s HIV infekciou.
- Zákon o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím by mal komplexne upravovať podmienky pre zvolenie do funkcie ako aj dôvody na odvolanie z funkcie. Odborné predpoklady komisára majú byť preukázané dosiahnutým vzdelaním, morálne a osobnostné predpoklady majú byť preukázané napríklad akceptáciou komisára zo strany reprezentatívnych organizácií prostredníctvom ich vyjadrení k osobe komisára ešte pred jeho voľbou. Návrh zákona má za cieľ doplniť dôvody možného odvolania tak, aby bolo možné reagovať na prípadné porušenie zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov v súvislosti s výkonom funkcie komisára a nespôsobilosť komisára vykonávať funkciu nezávisle a nestranne.Návrh bol vláde predložený v skrátenom legislatívnom konaní.
- V roku 2019 skúmali orgány Európskeho súdu pre ľudské práva) v Štrasburgu 300 sťažností proti Slovenskej republike, čo je najmenej za posledných desať rokov. Počet sťažností notifikovaných vláde SR - 55, je, naopak, najvyšší za posledných osem rokov. Vyplýva to zo Správy o činnosti zástupcu Slovenskej republiky pred ESĽP za rok 2019.
