BRATISLAVA 2. júna (SITA) - Zálohový zber PET fliaš je síce trikrát účinnejší ako separovaný zber, ale aj päťkrát nákladnejší. Tvrdí to viceprezident organizácie M.E.S.A.10 Peter Pažitný, podľa ktorého je logické, ak environmentalisti bojujú za zálohový zber. Na druhej strane však dodáva, že počuť od nich ekonomické argumenty sa mu zdá "úsmevné." Reagoval tak na dnešnú tlačovú besedu mimovládnej organizácie Priatelia Zeme SPZ, ktorej predstaviteľ Ladislav Hegyi kritizoval štúdiu M.E.S.A.10 o PET obaloch. Podľa neho je táto štúdia zlá a obsahuje mnohé odborné chyby.
Analýza podľa Priateľov Zeme ignoruje najväčší príjem zálohovania, a to zálohy za fľaše, ktoré si spotrebitelia nevyberú. Tento zdroj pritom podľa Hegyiho využívajú vo všetkých krajinách na spolufinancovanie zálohovania. Pažitný oponuje, že environmentalisti štúdiu mohli pripomienkovať. Ich argumenty však boli podľa neho nekompetentné. Tvrdí, že nevybratá záloha je dodatočným nákladom pre každý subjekt v systéme. "To čo je pre niekoho príjem, je pre iného náklad. V tomto prípade jedine pre spotrebiteľa," konštatoval Pažitný, podľa ktorého zálohy môžu spôsobiť ekonomický šok pre spotrebiteľa aj pre obchodnú sieť. "To je jeden z ďalších dôvodov, prečo je zálohový systém menej výhodný pre ekonomické prostredie, ako systém separovaného zberu," dodal. Argumentuje, že cena za zálohovanie jedného obalu je 2,84 korún, pričom za triedený zber 0,57 korún. Priatelia Zeme však tieto čísla nepovažujú za správne.
Priatelia Zeme dnes kritizovali štúdiu M.E.S.A.10 napriek tomu, že tá ju oficiálne predstaví až 9. júna. Podľa Pažitného je to neserióznosť, pretože s environmenatlistami sa dohodli, že sa k štúdii vyjadria až po tlačovej besede jej autorov. Hegyi tvrdil, že dohodu chceli dodržať, ale M.E.S.A.10 niekoľkokrát termín spomenutej tlačovej besedy posunula.
Priatelia Zeme dnes kritizovali aj to, že v štúdii sa počíta s drahými technickými zariadeniami - čističkami, ktoré by zálohovanie predražili, avšak pri tomto systéme sa vôbec nepoužívajú. Okrem toho štúdia kalkuluje s väčšími počtami zberných centier, ako je reálne a zaužívané vo svete. Na Slovensku by ich malo byť podľa analýzy 15, pritom vo Švédsku je len jedno a v Nórsku štyri.
