BRATISLAVA. Rozhodovať o prípadnom porušení povinností generálneho prokurátora by mal naďalej len Ústavný súd SR.
V súvislosti s aktuálnym návrhom koaličných poslancov, ktorý mení niektoré okolnosti výberu a prípadného odvolania generálneho prokurátora to konštatuje združenie Via Iuris.
Obavy z politického zasahovania
Podľa poslaneckého návrhu, ktorý aktuálne prejednáva parlament, by zákonodarný zbor mohol navrhnúť hlave štátu odvolanie generálneho prokurátora aj v tom prípade, ak svoju funkciu prestal vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.
Podľa Via Iuris je však takáto formulácia vágna, neurčitá, prípadne nezabezpečuje právo na spravodlivý proces.
Navrhovaná zmena podľa Via Iuris otvára priestor na politické zasahovanie do funkcie generálneho prokurátora zo strany poslancov, ako aj na rýchle zbavenie sa nepohodlného generálneho prokurátora.
Hrozba politických káuz
Keďže funkčné obdobie generálneho prokurátora presahuje funkčné obdobie Národnej rasy SR (NR SR), ktorý ho zvolil, nová parlamentná väčšina môže podľa združenia navrhnúť jeho odvolanie bez toho, aby boli reálne splnené podmienky jeho odvolania.
Čentéš: Prokuratúru treba otvoriť, je veľmi uzavretá Čítajte Podľa Via Iuris môže v takomto prípade stačiť napríklad to, že parlamentná väčšina bude inak vnímať trestné stíhanie v politicky citlivých kauzách.
„Ak by parlament mohol rozhodovať o návrhu na odvolanie generálneho prokurátora, vznikla by neželaná dvojkoľajnosť,” povedala v tejto súvislosti advokátka spolupracujúca s Via Iuris Eva Kováčechová s tým, že v súčasnosti môže parlament navrhnúť odvolanie generálneho prokurátora len na základe disciplinárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR.
Nepresné okolnosti
„Generálneho prokurátora by bolo možné za to isté previnenie potrestať dvoma odlišnými spôsobmi v rámci dvoch úplne odlišných a nekorešpondujúcich procesov. Navyše, navrhovaná úprava vôbec nerieši, za akých okolností by poslanci aplikovali ustanovenie o disciplinárnej zodpovednosti generálneho prokurátora a v akom prípade by využili novonavrhovanú kompetenciu poslancov NR SR,“ povedala advokátka.
Riadny, čestný, nezávislý a nestranný výkon funkcie generálneho prokurátora vyžaduje podľa Via Iuris aj súčasná právna úprava. Za porušenie každého z uvedených atribútov možno už v súčasnosti potrestať generálneho prokurátora prostredníctvom disciplinárneho konania, v ktorom rozhoduje ústavný súd.
Zjednodušenie podávanie disciplinárnych návrhov
Organizácia preto nevidí dôvod na zavádzanie nových spôsobov vyvodzovania zodpovednosti voči generálnemu prokurátorovi.
„Jedinou možnou prekážkou pre efektívne postihovanie disciplinárnych previnení generálneho prokurátora podľa súčasnej úpravy môže byť privysoký počet poslancov potrebných pre podanie návrhu na začatie konania, keďže na podanie návrhu sú potrebné až tri pätiny poslancov, teda ústavná väčšina. Navrhujeme preto zjednodušenie podávania disciplinárnych návrhov voči generálnemu prokurátorovi tak, že na podanie návrhu na začatie konania bude postačovať jedna pätina poslancov, ako to je v prípade iných podaní na ústavný súd,” dodala Kováčechová.
Združenie tiež konštatuje, že kandidát na Generálneho prokurátora SR by mal spĺňať prísnejšie kritériá, než len 15 rokov právnickej praxe.
Kandidát z prokuratúry alebo trestný sudca
Úpravy v predpokladoch na výkon funkcie generálneho prokurátora, ktoré obsahuje poslanecký návrh nie sú preto podľa združenia dostačujúce.
„Post šéfa jednej z kľúčových inštitúcií v krajine si okrem iného vyžaduje aj absolútne nasadenie a rozhľadenosť v právomociach a procesoch prokuratúry, a to od prvého dňa v úrade,” konštatuje Via Iuris s tým, že najvhodnejším kandidátom na Generálnu prokuratúru je v tejto súvislosti človek so skúsenosťami z danej oblasti.
„Teda prokurátor, osoba, ktorá v minulosti prokurátorom bola alebo prípadne trestný sudca,” zdôrazňuje združenie s tým, že kandidát na generálneho prokurátora by podľa nich mal najmenej desať rokov vykonávať funkciu prokurátora, sudcu či vystupovať ako vedecká autorita v oblasti trestného práva.
