BRATISLAVA. Na Slovensku chýba koordinovaný systém preventívnych opatrení a pomoci obetiam rodovo podmieneného násilia.
Na chýbajúci koordinovaný systém upozornil Slovenskú republiku aj Výbor Organizácie Spojených národov (OSN) pre odstránenie diskriminácie žien vo svojich záverečných odporúčaniach. Pre agentúru SITA to uviedla Michaela Pavelková u odboru komunikácie a protokolu Kancelárie verejného ochrancu práv.
Podľa Pavelkovej je potrebné zabezpečiť obetiam násilia bezpečné ubytovanie, ako aj právnu, lekárku a psychologickú pomoc.
Zabezpečenie koordinovaného prístupu k otázke násilia na ženách a domáceho násilia prináša Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách. Vyzýva na účasť všetky relevantné štátne orgány a zložky, ktoré by nemali konať oddelene od mimovládnych organizácií, ale mali by vypracovať protokoly o vzájomnej spolupráci.
Násilie na ženách je zásadný celospoločenský problém. Svedčia o tom aj výsledky celoeurópskeho prieskumu o násilí páchanom na ženách, ktorý realizovala Agentúra Európskej únie (EÚ) pre základné práva (FRA).
Výsledky zo Slovenska ukazujú, že 69 percent ženskej populácie si myslí, že násilie na ženách na Slovensku je veľmi alebo pomerne rozšírené. Takmer tretina populácie žien na Slovensku pozná inú ženu z okruhu svojej rodiny či priateľov, ktorá je obeťou domáceho násilia. 34 percent žien bolo počas svojho dospelého života vystavených fyzickému alebo sexuálnemu násiliu (priemer EÚ je 33 percent) a v detstve sa stretlo s násilím zo strany dospelej osoby 36 percent žien slovenskej populácie.
Slovenská republika podľa Pavelkovej nevyužíva všetky nástroje na ochranu dotknutých obetí a prevenciu tohto javu v spoločnosti.
Takýmto nástrojom je Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách, ktorého hlavné posolstvá sú podľa kancelárie ombudsmanky „žiaľ dezinterpretované”. Ako dodáva, do praxe je potrebné dostať účinné a komplexné opatrenia na riešenie problému násilia na ženách.
Spomínaný dohovor je najkomplexnejší ľudskoprávny medzinárodný zmluvný dokument venovaný porušovaniu ľudských práv. Je postavený na základných pilieroch, ktorými sú prevencia násilia, ochrana obetí násilia a trestné stíhanie páchateľov.
Zároveň je dôležitou súčasťou aj monitorovací mechanizmus na hodnotenie uplatňovania ustanovení dohovoru v praxi.
