BRATISLAVA. Letisko v Sliači sa riadilo nesprávnymi údajmi z vlhkomera, vedúci pilot neodhadol počasie a druhý pilot zbytočne skúšal pristáť aj napriek hustej hmle.
Za pádom jednej z dvojice stíhačiek MiG-29 nie je technická porucha stroja, ale séria nesprávnych rozhodnutí.
Závery jedenásťčlennej vyšetrovacej komisie v pondelok zverejnil minister obrany za OĽaNO Jaroslav Naď spolu s viacerými predstaviteľmi armády.
Ozbrojené sily sú dlhodobo podfinancované, vyplýva z vládneho dokumentu Čítajte Komisia našla 13 čiastkových faktorov, pre ktoré došlo 28. septembra 2019 k pádu stíhačky bez paliva neďaleko Nitry. Keď sa pilotovi nepodarilo pristáť na letisku v Sliači, smeroval na záložné letisko v Bratislave, no v polovici trasy mu došlo palivo.
Stíhačka bola plne vyzbrojená ostrou muníciou, ktorá po páde vybuchovala. Škodu odhadli asi na 38 miliónov eur.
Obaja piloti sa namiesto pokusov pristáť na letisku v Sliači v zlom počasí, hoci vedúci dvojice uspel, mali hneď rozhodnúť pre let do Bratislavy, zhodnotil veliteľ Vzdušných síl Ľubomír Svoboda.
"Obaja mali ísť okamžite preč. Stíhačka nie je dopravné lietadlo, sú tam dva prúdové motory. Pri pokuse pristáť a potom znovu vzlietať je spotreba paliva extrémne vysoká," povedal Svoboda.
Tri pokusy o pristátie
V ten večer 28. septembra dostali piloti signál na cvičný prepad vzdušného cieľa. Stíhačky vzlietli do desiatich minút.
Vo vzduchu boli asi hodinu, keď sa hmla na letisku Sliač prudko zhoršila a piloti dostali príkaz, aby sa vrátili.
