Počas života prespíme až tretinu svojho vymeraného času. Už osemnásťročný tínedžer prespí vo svojom krátkom živote šesť rokov. A šesťdesiatnik plných dvadsať.
O tejto podstatnej časti nášho života pritom vieme stále relatívne málo. S profesorom Viliamom Doničom (58), jedným zo zakladateľov spánkovej medicíny na Slovensku, ktorý pôsobí v Ústave lekárskej fyziológie Lekárskej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, sme sa zhovárali o tom, čo sa s nami deje, keď spíme, čo náš spánok narúša a aké sú dôsledky nedostatku spánku, ako sa vyšetrujú poruchy spánku aj ako sa dá zachrániť život jednoduchým prístrojom.
Prečo spíme?
Somnológia, teda spánková medicína, je pomerne mladý vedný obor. Prvé práce, ktoré sa zaoberali spánkom z vedeckého hľadiska, vznikali v talianskej Bologni v 50. rokoch minulého storočia. Odvtedy sme sa veľa naučili a pokročili v názoroch, prečo spíme.
Teórií je dnes viac, vedeckých aj nevedeckých. No stále nepoznáme presný dôvod, prečo vlastne musíme spať. Vieme však, čo sa stane, ak nespíme kvalitne a dostatočne dlho.
Čo sa vtedy s nami deje?
Kvalita spánku závisí od striedania fáz spánku, čo pred objavením elektroencefalografie (EEG) a polysomnografie ako takej prakticky nebolo možné skúmať.
Dnes vieme pomocou týchto vyšetrovacích metód, ktoré snímajú elektrické potenciály mozgu a srdca, ako aj pomocou zobrazovacích metód, akou je napríklad funkčná magnetická rezonancia a ďalšie, sledovať a vidieť, ktoré oblasti mozgu sa zapájajú počas snov.
Dokonca vieme pozorovať na mozgu prejavy, charakteristické pre to, čo sa nám práve sníva. Takže jedného dňa bude možné čítať naše sny a možno aj myšlienky.
