Architekt a urbanista PETER BEDNÁR deväť rokov žil v Spojených štátoch a zažil, ako je segregácia v tejto krajine dodnes živá. Hovorí o tom, aké urbanistické rozhodnutie určilo to, ako dnes vidíme Spojené štáty z vesmíru, ako aj za sedenie na chodníku možno skončiť vo väzení či prečo sa lepšie robili revolúcie v neprehľadných európskych mestách.
Študovali a pracovali ste roky v Spojených štátoch. Chápali ste vďaka tomu lepšie protesty, ktoré prepukli po smrti Georgea Floyda?
Určite. Žil som v Arkansase, čo je veľmi rurálny štát a zároveň je tam veľký podiel černochov, ako všade na juhu Spojených štátov.
Každé mesto na juhu má nejakú hlavnú ulicu, väčšinou sa volá Martin Luther King Boulevard alebo tak podobne, a tá oddeľuje biele časti mesta od tých, kde žijú černosi alebo Hispánci.
Protesty sú z európskeho pohľadu často kritizované: otrokárstvo sa skončilo pred 150 rokmi a mali ste čierneho prezidenta, tak aký máte problém?
No nie je to len frustrácia z dávnej historickej krivdy. Odkaz otroctva vidieť v amerických mestách doteraz v segregácii.
Ako k tomu prišlo?
Federálne aj štátne regulácie segregáciu vynucovali. V podstate až do 60. rokov nebolo možné, aby černošské rodiny žili, kde chceli.
Mali vyhradené štvrte, ktoré boli preľudnené, boli tam mizerné služby a predovšetkým si nebolo možné zobrať pôžičku na prípadné úpravy nehnuteľnosti alebo ďalšie investície.
Dva procesy, ktoré v Amerike vytvorili strednú triedu, New Deal pred druhou svetovou vojnou a potom GI Bill po vojne, cielene vyňali čiernu populáciu.
Ak sa niekedy černošská rodina chcela nasťahovať do belošskej oblasti, aj keď získala dosť peňazí, často sa na nich vrhli susedia a terorom ich buď vyhnali, alebo aj zabili.
Ako je to dnes?
Dodnes 60 percent amerických obyvateľov žije v segregovaných štvrtiach. Už to síce nie je nariadené, ale stále to tak je. Aj preto černošská rodina s nadpriemerným príjmom často žije vo štvrti, ktorá by bola pre bielych obyvateľov na hranici chudoby.
Aj černošská rodina, ktorá má vzdelanie, úspech a majetok, žije v prostredí, ktoré je nebezpečné, znečistené a má menšie a horšie domy ako typická belošská populácia.
Podľa bulváru Martina Luthera Kinga zistíte, kde je černošská a belošská populácia, a vidieť to aj na veľkosti a stave domov, stave verejných investícií do škôl, osvetlenia, parkov a tak ďalej.
Prečo v minulosti zakázali pôžičky na opravy domov v týchto štvrtiach?
