BRATISLAVA. Kultúra potrebuje lepšie riadenie, plánovanie, zber dát a priority. Upozornil na to podpredseda vlády a minister financií Eduard Heger (OĽaNO) na dnešnej spoločnej tlačovej konferencii s ministerkou kultúry Natáliou Milanovou (OĽaNO).
Zdôraznil, že kultúrne inštitúcie pracujú neefektívne a mnoho kultúrnych pamiatok je v dezolátnom stave.
Ako dodal, v kultúrnej politike doposiaľ chýbali jasné ciele, merateľné ukazovatele a tiež analytické úlohy, vďaka ktorým je možné nájsť riešenia problémov v tejto oblasti.
Vypracovali revíziu výdavkov
Ministerka kultúry na stretnutí informovala, že Inštitút kultúrnej politiky spolu s Útvarom hodnoty za peniaze vypracovali po prvýkrát v histórii samostatného Slovenska Revíziu výdavkov na kultúru. Rezort tak má vôbec prvýkrát k dispozícii tieto údaje.
Rezort financií navrhuje zaviesť na Slovensku výdavkové stropy Čítajte „Považujem to za nový začiatok alebo reštart kultúry. Revízia výdavkov nám len potvrdila, že náš plán je správny a teraz došlo k prepojeniu Programového vyhlásenia vlády a revízie,“ povedala ministerka.
Zároveň upozornila, že opatrenia vychádzajúce z revízie vytvárajú konkrétny plán pre kultúru.
Revízia tiež odhalila oblasti, v ktorých možno ušetriť, respektíve efektívne využiť finančné prostriedky. Podľa ministerky potrebuje rezort oveľa viac finančných prostriedkov ako doteraz.
„V kultúre budeme prihliadať aj na manažérsky aspekt. Ďalším zdrojom je zvýšenie efektivity výberu koncesionárskych poplatkov, kde by vedel Rozhlas a televízia Slovenska (RTVS) znížiť výpadok do približne štyroch miliónov eur,“ vysvetlila Milanová.
Revízia zároveň identifikovala, do ktorých oblastí možno smerovať financie.
Efektívnejšie míňanie peňazí
Riaditeľ Inštitútu kultúrnej politiky Matúš Bieščad uviedol, že dáta v oblasti kultúrnych politík nie sú dostatočné. „Čakajú nás ďalšie úlohy na zefektívnenie výdavkov v kultúre,“ upozornil.
Riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Štefan Kišš v tejto súvislosti dodal, že útvar presadzuje, aby bolo v každom sektore stanovené a analyticky podložené, kam dodatočné finančné zdroje investovať.
Vláda v stredu 15. júla schválila záverečnú správu k Revízii výdavkov na kultúru. Podľa Inštitútu kultúrnej politiky a Útvaru hodnoty za peniaze je možné zefektívnením činností ročne ušetriť zdroje v oblasti kultúry v objeme 19,2 milióna eur.
Podľa revízie je možné úspory dosiahnuť predovšetkým znížením nákladov na údržbu hardvéru a softvéru digitalizačných pracovísk s odhadovanou výškou úspor od jedného do ôsmich miliónov eur ročne podľa zvoleného modelu.
Ďalšími zdrojmi úspor sú zvyšovanie vlastných príjmov zriadených organizácií Ministerstva kultúry s odhadovanou sumou 6,8 milióna eur ročne, zvýšenie efektivity výberu úhrady za služby verejnosti RTVS v sume 4,2 milióna eur a zmena na nákladovo efektívnejší predajný a rezervačný systém s úsporou zhruba 150-tisíc eur ročne.
Vo viacerých oblastiach zaostávame
Na kultúru dáva Slovensko z verejných zdrojov podobné množstvo peňazí ako je priemer EÚ, ale vo viacerých oblastiach zaostávame.
Naše kultúrne inštitúcie často pracujú neefektívne, do divadiel či do kín chodí menej ľudí a približne štvrtina pamiatkového fondu je v narušenom alebo dezolátnom stave.
Kultúrnej politike navyše chýbajú jasné ciele a merateľné ukazovatele. Aj to sú závery Revízie výdavkov na kultúru, ktorú pripravil Inštitút kultúrnej politiky Ministerstva kultúry SR (IKP) v spolupráci s Útvarom hodnoty za peniaze Ministerstva financií SR (ÚHP).
„Pre efektívnejšie riadenie kultúrnych inštitúcií je nevyhnutné napríklad skvalitnenie výberových konaní na vedúce funkcie a stanovenie funkčného obdobia na päť rokov. Aj to je jedným z výstupov revízie,“ zdôraznila ministerka kultúry Natália Milanová.
Revízia jasne poukázala i na potrebu riadiť sa pri príprave a výbere investícií, vrátane tých do kultúrnych pamiatok, transparentným investičným plánom, čo považuje za dôležité aj ministerka.
Objem verejných výdavkov na kultúru je vyšší ako priemer EÚ, no nižší ako u susedov vo V4. Verejné výdavky na kultúru medzi rokmi 2011 a 2018 dosiahli v priemere 0,78 % HDP (623 mil. eur, 1,84 % svojho verejného rozpočtu), oproti priemerným 0,74% HDP v štátoch EÚ, ostatné krajiny V4 dávali v priemere 0,98 %.
Najviac verejných peňazí na kultúru vynakladá ministerstvo kultúry (35 %) a RTVS (18 %). Významný podiel tvorí územná samospráva, tzn. obce (25 %) a vyššie územné celky (12 %).
V porovnaní so zahraničím majú štátne kultúrne organizácie menej vlastných príjmov. Slabé je aj financovanie zo súkromných zdrojov. Jedným z odporúčaní revízie je, aby štát pripravil motivačné nástroje, ktoré by do kultúry priniesli viac súkromných peňazí.
V narušenom alebo dezolátnom stave
Revízia ukazuje, že až štvrtina objektov, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami je v narušenom alebo dezolátnom stavebno-technickom stave.
V nevyhovujúcom stave je aj približne 15% zbierkových predmetov v múzeách a galériách.
V tomto smere však opäť zaostáva súkromný sektor, v ktorom je pamiatkový dlh najvyšší. Revízia odporúča pripraviť nástroje, ktoré budú motivovať súkromných vlastníkov, aby sa o svoje pamiatky starali viac a aby vo vyššej miere využívali dostupné prostriedky z eurofondov.
Kultúra na Slovensku má však aj iný problém. Odborníci nevedia presne posúdiť, nakoľko sú financie vynakladané na kultúru použité efektívne. Chýbajú totiž ciele a jednotlivé merateľné ukazovatele.
„Odporúčame sledovať kultúrnu participáciu, návštevnosť kultúrnych inštitúcií, podujatí a stav kultúrneho dedičstva z odborného aj návštevníckeho pohľadu,“ povedal autor revízie Andrej Svorenčík z IKP.
