Nový predseda Súdnej rady je prvýkrát nominantom vlády, nie sudcov. Jej doterajšie fungovanie ostro kitizuje. Súdnictvo podľa neho musí zásadne obnoviť svoju reputáciu. Profesor Ján Mazák bol hosťom Rozhovorov Zuzany Kovačič Hanzelovej, z ktorého vyberáme.
Do akej miery stále žneme to, čo zasial Štefan Harabin, aj ako predseda Súdnej rady?
Štefan Harabin sudcov rozdeľoval. Mal obľúbencov, tí sa dostali za predsedov súdov alebo na Najvyšší súd.
A bola skupina odvážnych, skutočne veľmi statočných, ktorí ho kritizovali, nebáli sa ho, ale ktorých šikanoval. Využíval na to každý možný spôsob, od udeľovania ponižujúcich odmien až po disciplinárne konania, preraďovanie na nižšie súdy, z kolégia na kolégium.
Stopy jeho myslenia, jeho prístupu sú stále medzi nami. Jeho klony sa ešte objavujú. Treba si na týchto ľudí dávať pozor, komunikovať s nimi, riešiť problémy a časom by sme sa mohli dostať k tomu, že by sudkyne a sudcovia boli hrdými predstaviteľmi svojej profesie.
Povedali ste, že budete robiť všetko inak ako doterajšia predsedníčka Súdnej rady Lenka Praženková. Čo to znamená?
Všetko budem robiť inak so zreteľom na to, že som iný človek. Ale čo ma asi odlíši od bývalej predsedníčky je to, že nie veľmi znášam, keď ležia veci na stole bez toho, aby sa riešili. Musí to byť plynulé, lebo Súdna rada musí fungovať denne.
Veľmi sa teším, že ministerka Kolíková navrhla v rámci novely ústavy upevnenie postavenia Súdnej rady. Je to dobrý znak od politikov, že začínajú Súdnu radu brať tak, že by sme sa mohli stať rešpektovaným orgánom.
Veľkou témou sú majetkové priznania. Niektorí sudcovia, ktorí sú vo väzbe, ich nepodali. Sudca Sklenka teraz vypovedá, kto všetko mu nosil v obálke peniaze. Ako s tým pracovať?
Musí sa dbať na to, aby Súdna rada pri preverovaní majetkových priznaní dostávala kvalitné, vierohodné, overené informácie, ktoré minimálne založia dôvodné podozrenie, že nie sú v súlade so skutočným stavom. Potom sa dajú prijať opatrenia.
