Bratislava 3. júna (TASR) - Osemnásť vedeckých pracovísk Slovenskej akadémie vied (SAV) z celkového počtu 56 sa intenzívne zaoberá výskumom životného prostredia.
Riešia projekty z oblasti ekológie, zoológie, botaniky, hydrológie, lekárskych a veterinárnych vied a ďalších príbuzných odborov.
V roku 2004 SAV pridelila na environmentálne projekty zo svojho rozpočtu okolo 20 miliónov korún: 8 miliónov cez grantovú agentúru VEGA, 10 miliónov na projekty 5. a 6. rámcového programu Európskej únie (EÚ) a 1,5 milióna Sk na ďalšie projekty EÚ, ako sú Phare, UNESCO a iné. Ďalších takmer 5 miliónov eur získali ústavy SAV na projekty 5. a 6. rámcového programu EÚ z európskych prostriedkov. Pri príležitosti Svetového dňa životného prostredia 5.júna to uviedol predseda Komisie SAV pre životné prostredie, vedecký pracovník Parazitologického ústavu SAV Branislav Peťko.
Svetový deň životného prostredia vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN v roku 1972 pri príležitosti konania Štokholmskej konferencie o životnom prostredí. Rok 2005 sa venuje biologickej rôznorodosti (biodiverzite), pripomenul Peťko.
K živočíchom, ktoré prispievajú k väčšej biodiverzite aj na území Slovenska, patrí bobor euroázijský. Staronový živočích sa na Slovensku vyskytoval v dávnejšej minulosti, neskôr vymizol a v posledných desaťročiach sa vracia, konštatoval vedecký pracovník Ústavu zoológie SAV Fedor Čiampor ml.
Bobor obýva miesta na južnom a juhozápadnom Slovensku a tiež na severovýchode. Vhodné stanovišta si našiel aj na území "Veľkej Bratislavy" a v ramennej sústave Dunaj až po vodné dielo Gabčíkovo.
Bobry vyhľadávajú stojaté i tečúce vody s pobrežnými porastami listnatých rastlín. Stavajú si tzv. bobrie hrady nad zemou, vytvárajú hrádze vo vode a tým znižujú riziko povodní, zvyšujú hladinu podzemnej vody a hojnosť zelene v okolí. V lesoch si bobor robí čistinky, na ktorých sa zdržiavajú mnohé druhy zvierat. Svojou činnosťou podporuje život planktónu a tým aj pstruhov, následne rybožravcov. Celkove tak prispieva k väčšej biodiverzite územia, uviedol Čiampor.
