Bratislava 3. júna (TASR) - V týchto dňoch si pripomíname 144. výročie prijatia Memoranda národa slovenského. Na jeho počesť sa stal 7. jún pamätným dňom SR. V tejto súvislosti TASR prináša niekoľko faktov o významnej udalosti v dejinách Slovenska.
Memorandum národa slovenského k Vysokému snemu krajiny uhorskej prijalo Slovenské národné zhromaždenie 6. až 7. júna 1861 v Turčianskom Svätom Martine. Zdôrazňovalo potrebu zabezpečiť svojbytnosť slovenského národa a jeho rovnoprávnosť v rámci Uhorska, nastoľovalo požiadavku zriadiť autonómne územie - Hornouhorské slovenské Okolie. Memorandum deklarovalo nároky na slovakizáciu správy, súdnictva a školstva na území (slovenského) Okolia, adekvátny pomer v používaní slovenčiny a maďarčiny v úradnom styku a vo vyučovaní. Na Slovensku mala byť zriadená právnická akadémia a na peštianskej univerzite sa mala založiť katedra slovenského jazyka. Štát mal podporovať slovenské kultúrne ustanovizne, slobodné používanie materinského jazyka a primerané zastúpenie národností v hornej snemovni. Memorandum, programový dokument slovenských národných požiadaviek, ktorého hlavným osnovateľom bol Štefan Marko Daxner, sa v tom čase nepodarilo naplniť. Opierali sa však oň zakladatelia Matice slovenskej v roku 1863 i zakladatelia Slovenskej národnej strany v roku 1871. Memorandové požiadavky zostali základným programovým cieľom slovenských národovcov počas obdobia do vypuknutia prvej svetovej vojny, keď vrcholila maďarizácia na území Slovenska.
