Aj keď v Boha neverí, v mladosti sa Robert Šibl dostal do kresťanského zboru.
Hovorí o tom, ako svoj prvý homosexuálny coming out zažil medzi ľuďmi, ktorí ho za jeho orientáciu odsudzovali.
Robert Šibl
- Sa venuje scenáristike, audiovizuálnej tvorbe a recenzovaniu filmov.
- Má 28 rokov, žije v Brne a pôsobí ako jeden z vedúcich študentskej televízie na Masarykovej univerzite.
- Otvorene sa hlási k svojej homosexualite.
Čo vám pomohlo v hľadaní svojej sexuality?
U nás v rodine sa nikdy neprezentovalo, že by deti nosil bocian. Odmalička som vedel, čo je sex a prečo to ľudia robia. K
eď som mal deväť rokov, videl som horor Votrelci, kde je postava veliteľa Hicksa, ktorú hrá Michael Biehn. Tá postava mi tak veľmi imponovala, až som sa potil. Bola to pre mňa ohromná chvíľa.
Povedal som si, že tu je niečo nezvyčajné. Nepoznal som slovo gay. Vždy to bol len buzík alebo buzerant. Uvedomil som si ale, že ma priťahujú chlapi a nie ženy.
Mali ste potrebu sa zdôveriť okoliu?
Nie. Rodina, v ktorej som vyrastal, bola veľmi homofóbna. Hlavne zo strany nevlastného otca. Keď som bol dieťa, počúval som slová ako buzík, buzerant, teploš. A hovorili sa vtipy. Aspoň keď som bol ja malý.
Tak nejak som tušil, že to je hanlivé, že to nie je dobré. A až keď som zistil, čo to vlastne znamená, že to sú vlastne dvaja borci, ktorí spolu majú sex a všetci okolo mňa to vnímajú ako niečo nechutné, tak som to v sebe začal potlačovať. Nie je to tak, že by som mal potrebu to niekomu povedať. Práve naopak, snažil som sa nepôsobiť femínne.
Aby ste sa vyvarovali homofóbii zo strany otčimovej rodiny?
Aj preto. Moja snaha stroskotala v škole.
Ako to?
