Jeden lodník sa prechádza po palube kotviacej lode, potom vyjde na pontón. Do prístavu práve vchádza Muflón. Je to tlačný remorkér, čiže nákladné člny nevlečie za sebou, ale tlačí pred sebou, vyrobili ho za komunizmu v Poľsku, dnes má už nový motor a štvorčlennú posádku: kapitána, kormidelníka, lodníka a strojníka.
Lodi dominuje vysoká kormidelňa a pri svojom nízkom ponore ľahko vpláva do prístavu, čajky v kŕdli vzlietajú.
Vody Dunaja sa čeria vo veľkom bazéne, v ktorom kotvia aj ďalšie remorkéry.
Na ukotvenie lode dohliadajú vysoké žeriavy, dva najstaršie sú už nehybné a dnes sú kultúrnymi pamiatkami. Tak ako ďalšie súčasti prístavu, ktoré pamätajú Prvú republiku a vojnové bombardovanie, dávnych lodníkov a posádky kotviacich lodí.
Kedysi tu bol poriadny ruch, pracovali tu desiatky ľudí a významným uzlom prechádzalo množstvo tovaru. Bratislavský Zimný prístav bol v čase výstavby najväčším svojho druhu v Uhorsku, dnes má toto prvenstvo v rámci Slovenska.
Kým po jednej strane tečie európsky veľtok, z druhej strany sa kontrastne týčia presklené výškové budovy. Hoci prístav kedysi vznikol v priemyselnej časti mesta, dnes je doslova oázou uprostred developerských projektov.
Útočisko lodí
Keď boli ešte zimy, ako sa patrí, vtedy pravidelne zamŕzal aj Dunaj.
Ohromná rieka odstavila lodnú dopravu a staré fotografie z archívov zaberajú tok s množstvom nebezpečných ľadových krýh.
Práve pred povodňami a takzvaným ľadochodom, teda jarným odplavovaním ľadu, ktorý bol veľkým problémom, mal zimný prístav chrániť lode.
