Masová hystéria a rôzne kolektívne preludy môžu ohrozovať uzavretú komunitu ľudí, ale v extrémnych prípadoch aj celú spoločnosť. Kritické myslenie a samostatnosť v myslení bez automatického preberania toho, čo vravia druhí, by nás do istej miery mali masových psychogénnych javov uchrániť.
Zhovárali sme sa so psychológom Martinom Jakubkom z Katedry psychológie na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Čo je to masová psychogénna hystéria, ktorá sa označuje skratkou MPI?
Alternatívnymi názvami podobných javov sú aj kolektívna alebo skupinová hystéria, v prípade MPI je však špecifickým odlišujúcim znakom to, že sa viacerí ľudia v približne rovnakom čase začnú cítiť chorí, napriek tomu, že pre to neexistuje objektívny medicínsky dôvod.

Ako sa prejavuje?
Zvyčajne ide o presvedčenie, že na nich pôsobí jed alebo prenosná choroba. Postihnutí ľudia o sebe navzájom vedia a práve vedomosť o iných chorých a ich symptómoch je faktorom, ktorý napomáha rozšírenie.
Ako sa MPI odlišuje od iných typov kolektívnych preludov?
Ide práve o obsah toho presvedčenia. Jeho súčasťou totiž musí byť zdravotný stav.