Jedna písať mohla, až keď navarila a vyprala, aj to len pri sviečke. Druhá si pravidelne od slovenských národovcov vypočula, že sa venuje nízkym žánrom a rediguje "pokútny plátok".
Zakladateľka ženského hnutia u nás a dlhoročná predsedníčka ženského spolku Živena Elena Maróthy-Šoltésová a jej najbližšia spolupracovníčka a najlepšia priateľka Terézia Vansová, ktorá založila prvý slovenský ženský časopis Dennica, to mali s presadzovaním lepšieho postavenia žien u nás veľmi náročné.
"Aj Živenu mohli založiť len muži. To je asi najlepšia odpoveď na problémy, s ktorými sa borili ženy druhej polovice 19. storočia.
A predsa sa nepoddali, a preto by mohli byť naozaj našimi vzormi. V odhodlaní nevšímať si posmešky aj v ich trpezlivosti. Na možnosť založiť dievčenskú školu a časopis Živena čakali päťdesiat rokov," hovorí pre SME predsedníčka Živeny Magdaléna Vášáryová.
Elena aj Terézia chodili do školy len krátko, tak ako bolo v ich časoch bežné. Od dievčat sa čakala pomoc v domácnosti. Vzdelávali sa však naďalej v domácich podmienkach.
Aj napriek odporúčaniu profesora, aby nadaná Terézia v štúdiu na škole pokračovala, jej rodičia nesúhlasili.

Otec bol síce sprvoti naklonený naliehaniu učiteľov, aby dali 'dievča učiť', ako zaznamenáva autorka životopisu Vansovej Margita Velehrachová-Matulayová, ale matka sa obávala, že učenie dcéru 'nežensky pošpatí'.
"Také učené ženské sú svetu len na posmech a veru, veľmi ťažko sa vydajú. Ktože by si vzal také čudo za ženu?" píše sa v publikácii Terézia Vansová - Slovenka doma i na cestách, ktorú vydala feministická organizácia Aspekt.
"Rodičia spojenými silami presvedčili dcéru, že vzdelanie je neženské, k presviedčaniu prizvali dokonca aj manžela Teréziinej staršej sestry Pavla Dobšinského," dodávajú v knihe.
Scifi aj horor
Obe sa vydali skoro. Elena v dvadsiatich rokoch za martinského obchodníka Ľudovíta Šoltésa. Hoci sa nechcela vydať za muža, "za ktorého sa srdce neozvalo", otec ju presvedčil a ona si povedala, že sa aspoň dostane do Martina, centra kultúrneho diania.