BRATISLAVA. Prezidentka Zuzana Čaputová v piatok oznámila, že vetuje novelu zákona o prokuratúre, ktorou sa má meniť spôsob výberu generálneho i špeciálneho prokurátora. Novela je podľa nej v niektorých častiach protiústavná.
Ak Národná rada prelomí jej veto, hlava štátu sa obráti na Ústavný súd.
Prezidentka nepodpísala ani novelu zákona o elektronických komunikáciách, ktorou sa mení aj zákon o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia. Vetovala tiež novelu zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.
Prečítajte si reakcie politikov a politických strán.
OĽaNO
Hnutie OĽaNO stojí za návrhom novely zákona o prokuratúre. TASR o tom informoval Martin Kalužák z mediálneho tímu hnutia. Hnutie dodalo, že veto prezidentky je jej právom.
"Sme však presvedčení, že návrh novely výrazným spôsobom skvalitňuje jej fungovanie," dodalo OĽaNO s tým, že sa to týka aj možností na odvolanie generálneho a špeciálneho prokurátora.
Prezidentka vracia do parlamentu novelu o prokuratúre Čítajte "Verejnosť od týchto čelných funkcionárov v justícii očakáva vysokú morálnu a etickú úroveň, ktorá zabezpečí nezávislosť prokuratúry od politických vplyvov. Prokuratúra musí byť tiež imúnna voči vplyvu korupcie a oligarchov, čo je záväzok, ktorý dala naša vláda občanom," uviedlo hnutie vo svojom stanovisku.
Veto prezidentky k novele zákona o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím OĽaNO rešpektuje. Ako uviedla koaličná strana pre TASR, je presvedčená, že práva detí stoja vyššie ako politické záujmy.
"Novela zákona ukončila praktickú neodvolateľnosť komisárky pre deti Viery Tomanovej. Doteraz nemal parlament žiadne možnosti, aby ju mohol odvolať z funkcie predčasne. Vzhľadom na kauzy, v ktorých Viera Tomanová figuruje, išlo o neuspokojivý stav a po novom by mohol komisára odvolať parlament pri porušení zákona či medzinárodnej zmluvy, alebo vtedy ak existujú dôvodné pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti pri výkone funkcie," informovalo OĽaNO s dôvetkom, že Tomanová čelí podozreniam z netransparentného hospodárenia, ale aj rodinkárstva pri personálnom obsadzovaní úradu, a doteraz nevysvetlila svoje aktivity v kauze Čistý deň.
Prípadné zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady v súvislosti s prerokovaním vrátených zákonov je podľa OĽaNO v kompetencii predsedu parlamentu Borisa Kollára (Sme rodina).
Boris Kollár (Sme rodina)
Predseda Národnej rady Boris Kollár (Sme rodina) rešpektuje rozhodnutie prezidentky vetovať niektoré zákony, schôdzu na ich opätovné prerokovanie zvolá pravdepodobne na september.
Voľba nového generálneho prokurátora by tak podľa neho mohla byť aktuálna až v októbri. Kollárovo stanovisko TASR poskytla jeho hovorkyňa Michaela Jurcová.
"Schôdzu pravdepodobne zvolám na 1. septembra, aby sme mohli prelomiť veto pani prezidentky, prípadne zákony opraviť, a teda voľba generálneho prokurátora bude aktuálna až v októbri," uviedol Kollár s tým, že rozhodnutie prezidentky rešpektuje.
Po koaličnej rade budú podľa jeho slov tlmočiť stanovisko, ako sa koalícia rozhodne.
"Ale za nás môžeme už teraz povedať, že sa stotožňujeme s pani prezidentkou v námietke v oblasti prípadného možného politického odvolávania generálneho prokurátora," poznamenal.
Juraj Šeliga (Za ľudí)
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) rešpektuje rozhodnutie prezidentky Zuzany Čaputovej vetovať novelu zákona o prokuratúre.
Vie si predstaviť isté úpravy, pokiaľ sa nenaruší podstata zmeny zákona. Právna norma má zmeniť spôsob voľby generálneho a špeciálneho prokurátora. Hlava štátu považuje niektoré časti novely za protiústavné.
"Mám zrejme iný názor ako pani prezidentka, ale, samozrejme, sa v najbližších dňoch najskôr dôkladne oboznámim s jej zisteniami a právnou argumentáciou. Následne som pripravený - spolu s ďalšími predkladateľmi - analyzovať, diskutovať a zvažovať možnosť spornú časť zákona prepracovať, či rokovať o jej vypustení," uviedol na sociálnej sieti.
Z prvotných správ sa podľa neho zdá, že prezidentkine výhrady smerujú iba k jednej z viacerých zmien, ktoré novelou zákona Národnej rady upravuje.
Pre Šeligu je kľúčové zmeniť proces výberu a voľby špeciálneho a generálneho prokurátora. "Viem si preto predstaviť, že ak by prepracovaním alebo vypustením spornej časti nebola narušená podstata zmeny, ktorú chceme zaviesť, bude na strane navrhovateľov vôľa zákon presadiť aj s akceptovaním výhrad pani prezidentky," napísal.
Šeliga verí, že s prezidentkou majú rovnaký cieľ. "Je ním zásadná zmena fungovania slovenskej prokuratúry tak, aby bola prokuratúra funkčná, aktívna, efektívna a transparentná. Aby naša prokuratúra chránila zákon a slušných občanov a nie oligarchov, mafiu a skorumpovaných politikov. Za seba chcem povedať, že som pripravený na ďalšiu odbornú diskusiu a zmeny, ktoré by nás dostali bližšie k tomuto cieľu," povedal.
Dodal, že o termíne prerokovania tohto veta bude informovať NR SR po dohode koaličných partnerov.
Alojz Baránik (SaS)
Koaličná strana SaS nesúhlasí s rozhodnutím prezidentky Zuzany Čaputovej vetovať novelu zákona o prokuratúre. Pre TASR to uviedol poslanec Národnej rady Alojz Baránik (SaS).
"S dôvodmi pani prezidentky na veto zákona nesúhlasíme. Myslíme si, že nepochopila podstatu zámeru tohto zákona, ktorou je zvýšenie zodpovednosti fungovania prokuratúry na európsku úroveň," spresnil s tým, že nevie povedať, či bude pre tento zákon mimoriadna schôdza.
Peter Pellegrini (Hlas)
Podpredseda parlamentu a líder vznikajúcej strany Hlas Peter Pellegrini víta, že prezidentka vetovala novelu zákona o prokuratúre.
Jeho stanovisko TASR poskytla hovorkyňa strany Patrícia Medveď Macíková.
Pellegrini verí, že parlament bude prezidentkino veto rešpektovať. "Veto hlavy štátu je významným gestom, že koalícia prekračuje hranice právneho štátu a politicky si privatizuje inštitúcie, ktoré majú byť z princípu nezávislé," píše sa v stanovisku.
Novovznikajúca strana má podľa slov Medveď Macíkovej k novele viacero zásadných výhrad. Zdôraznila najmä "výraznú politizáciu" a obmedzenie nezávislosti prokuratúry.
"Veríme, že Národná rada bude veto pani prezidentky rešpektovať a nebude pokračovať v lámaní ústavy cez koleno," dodala Macíková.
Robert Fico (Smer-SD)
Opozičný Smer-SD sa v prípade prelomenia veta prezidentky obráti na Ústavný súd so žiadosťou o pozastavenie účinnosti novelizovaných zákonov o prokuratúre, elektronických komunikáciách a o komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným postihnutím.
Vo videu na sociálnej sieti o tom informoval predseda strany Robert Fico s tým, že prelomenie veta očakáva.
Predseda opozičnej strany upozornil najmä na novelu zákona o prokuratúre. Umožňuje podľa neho vymenovať za generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora kohokoľvek, dokonca aj právoplatne odsúdeného človeka.
"Čo je však horšie, v tomto zákone je ustanovenie, ktoré umožňuje odvolať generálneho prokurátora a špeciálneho prokurátora, kedykoľvek sa to zachce vládnej koalícii. A bude to najmä vtedy, ak vládna koalícia nebude spokojná s jeho prácou a tá má spočívať predovšetkým v kriminalizácii opozície," poznamenal.
Podľa Fica sú schválené novely zákona najlepšími príkladmi toho, ako vládna koalícia pod vedením Igora Matoviča (OĽaNO) porušuje princípy právneho štátu, deštruuje sociálny štát a pravidlá demokracie.
