Bratislava 30. januára (TASR) - Rozporuplnosť názorov poslancov na predloženú deklaráciu o samostatnom rozhodovaní v prípade kultúrno-etických otázok otvorila počas debaty aj otázku charakteru a postavenia Európskej únie. Časť snemovne sa snaží zvýrazniť zvrchovanosť národného parlamentu a exekutívy bez ohľadu na to, aký postoj k danej problematike zaujímajú orgány Európskej únie. O význame a obsahu deklarácie sa podľa názoru poslanca Pavla Kanisa už často rozhodovalo, napríklad pri prijímaní Ústavy SR a jej zmien.
Predseda Výboru NR SR pre európsku integráciu František Šebej zvýraznil nevyhnutnosť zachovať si suverenitu pri rozhodovaní o mnohých otázkach, pretože z hľadiska princípov priamej demokracie sú väčšinové rozhodovania orgánov EÚ nelegitímne a neliberálne. Nie si je istý, či by sa Slovensko malo zveriť únii v rozhodovaní v oblasti zahraničnej a obrannej politiky, ale aj daňovej a sociálnej. Šebej tvrdí, že centrálne európske orgány slúžia iba na kumuláciu moci pre nich. Ako impulz na diskusiu iniciatívu KDH privítal a pri hlasovaní podporil.
V rozprave zazneli aj hlasy, že dnešná Európska únia zmenila svoj charakter liberalizmu v ekonomickej oblasti a konzervativizmu v oblasti sociálnej a spoločenskej na bezbrehý liberalizmus vo všetkom. Takéto smerovanie časť poslaneckej snemovne odmieta, preto žiada zachovanie suverénneho rozhodovania v nastolenej problematike.
