Mnohí z nich boli vtedy ešte deti, ktoré v troskách domov nachádzali svojich umierajúcich rodičov a súrodencov. Pre ľudí, ktorí prežili výbuch atómovej bomby v Hirošime a Nagasaki, existuje v japončine označenie Hibakuša. Žiadny iný národ také slovo nepotrebuje. Dodnes ich žije viac než 130-tisíc.
Niekoľko desiatok ľudí prežilo dokonca oba útoky, ale iba jedného z ich japonská vláda oficiálne uznala ako obeť dvoch explózií atómovej bomby.
Cutomu Jamaguči žil a pracoval v Nagasaki, no 6. augusta bol na služobnej ceste v Hirošime, kde ho ráno zastihol americký útok. Explózia ho na chvíľu oslepila, utrpel popáleniny a prišiel o sluch v ľavom uchu.
Noc prečkal v leteckom kryte a na druhý deň sa vrátil aj s dvoma kolegami späť do Nagasaki. Po ošetrení nastúpil 9. augusta znovu do práce.
Nadriadenému opisoval výbuch atómovej bomby v Hirošime, keď približne o jedenástej hodine vybuchla bomba nad Nagasaki. Jamaguči tentoraz vyviazol bez zranenia. Dožil sa 93 rokov, zomrel v roku 2010.
Japonský denník Asahi Shimbun zozbieral a na svojej internetovej stránke zverejnil spomienky 1651 Hibakuša. Postupne vychádzajú aj v anglickom preklade. Toto sú niektoré z nich.
Noboru Katajama
(v čase dopadu bomby mal 13 rokov a nachádzal sa 1,7 km od epicentra výbuchu v Hirošime)
Keď som bol šiestakom v základnej škole v Nakadžime, ochorel som a musel som opakovať ročník. Štyri mesiace pred dopadom atómovej bomby sme sa pre demoláciu budov presťahovali a začal som navštevovať školu vo štvrti Danbara.
Výbuch atómovej bomby ma zastihol na druhom poschodí školy, keď sa budova zrútila, zostal som uväznený pod jej ruinami. V ten deň som prežil „posledný deň Zeme“ a „vyhynutie ľudstva“ v pekle atómovej bomby.
