BRATISLAVA. Novela zákona o štátnom občianstve, ktorú pripravuje ministerstvo vnútra a má zmeniť podmienky súvisiace s eventuálnou stratou občianstva SR pri nadobudnutí iného, je nepostačujúca.
Nevzťahuje sa totiž na všetky takéto prípady.
V tlačovej správe, ktorú zaslal Péter Morvay to konštatuje Inštitút Mateja Bela, ktorý je partnerom politickej strany Most-Híd.
Novela zabúda na menšiny
Upozorňuje, že novela napríklad nerieši situáciu príslušníkov domácich autochtónnych menšín, keďže niektoré okolité krajiny pre nich ponúkajú občianstvo na etnickej báze.
„Najväčšia slabina návrhu je, že nerieši kardinálny filozofický problém vytvorený v roku 2010, teda automatickú stratu občianstva v prípade nadobudnutia iného občianstva. Síce sa vytvárajú isté výnimky z tohto pravidla, a to najmä pre ľudí s dlhodobým pobytom v zahraničí, ale nerieši sa situácia ľudí, ktorí nepadajú do týchto výnimiek,“ konštatuje inštitút.
Dodáva, že v tomto prípade ide o ľudí, ktorí nadobudli občianstvo inej krajiny inou cestou ako rodinnou väzbou či trvalým pobytom.
Sila slovenského pasu
V slovenskom kontexte ide podľa inštitútu v tomto prípade najmä o Maďarov, ale perspektívne aj o tých slovenských Chorvátov, Srbov a podobne, ktorí by mali záujem nadobudnúť občianstvo na báze ich národnostnej príslušnosti.
Podľa inštitútu sa však SR prípadného nadobúdania cudzích občianstiev príslušníkmi menšín nemusí obávať.
„Okolité krajiny, kde je pomerne vysoká penetrácia duálneho občianstva ľudí z národnostných skupín obyvateľstva, ako napríklad Rumunsko a Srbsko ostávajú z hľadiska občianstva stabilné, ich spoločenský systém nie je rozvrátený touto inštitúciou a migrácia z nich je určená naďalej hospodárskymi záujmami, nie krajinou druhého občianstva. Zároveň je dôležité ešte raz akcentovať, že slovenský pas je taký silný, že občan Slovenskej republiky nemá prečo špekulovať nad získaním pasu inej krajiny, napríklad Maďarska,“ zdôrazňuje Inštitút Mateja Bela.
Otočená logika
Inštitút v súvislosti s novelou navrhuje „otočiť logiku“ zákona v súvislosti so stratou občianstva pre dvojité občianstvo.
„Zákon aj po novelizácii bude hovoriť o tom, že občan Slovenskej republiky stráca občianstvo, ak ‚prejaví vôľu‘ nadobudnúť občianstvo iného štátu. Zákon po novelizácii by potom pomenoval všetky výnimky z tohto pravidla. Namiesto tohto riešenia, navrhujeme vypustiť automatickú stratu občianstva kvôli nadobudnutiu iného štátneho občianstva a zároveň v zákone taxatívne pomenovať výnimky, kde získanie iného občianstva znamená pre Slovensko problém, napríklad ohrozenie bezpečnosti krajiny,“ uvádza Inštitút Mateja Bela.
Dokazovanie výnimky
Ťarcha dôkazu by tak prešla podľa inštitútu z občana, ktorý musí hľadať a dokazovať, že spĺňa výnimku pre nestratenie občianstva na štát, ktorý by musel dokázať, že nadobudnutie iného štátneho občianstva danej osoby je pre Slovensko nežiadúce.
Novela zákona o štátnom občianstve má v súlade s programovým vyhlásením vlády umožniť občanom SR dlhodobo žijúcim na území iného štátu nadobudnúť občianstvo tohto štátu bez straty občianstva SR.
Jej zámerom je tiež riešiť situáciu osôb, ktoré na základe momentálne platného zákona prišli o štátne občianstvo SR, tak, aby im to bolo vrátené na základe štandardných európskych princípov nadobúdania občianstva.
Cieľom je takisto zjednodušiť podmienky nadobúdania štátneho občianstva pre Slovákov alebo osôb slovenského pôvodu žijúcich v zahraničí.
Strata občianstva SR po nadobudnutí iného občianstva presadil slovenský parlament v roku 2010. Išlo o reakciu na maďarský zákon, ktorý umožnil získavanie občianstva pre Maďarov žijúcich v zahraničí.
