BRATISLAVA. Mestá a obce by mali odstraňovať architektonické bariéry a bariéry v doprave, stavať nájomné byty prispôsobené aj osobám s obmedzenou schopnosťou pohybu, vytvárať pracovné miesta pre zdravotne znevýhodnených a poskytovať služby, ktoré títo ľudia potrebujú v domácnostiach, aby mohli čo najdlhšie zostať v rodinách a nemuseli ísť do zariadení sociálnych služieb.
Povedala to komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská, ktorá 12-krát v roku absolvuje výjazdové dni v rôznych mestách Slovenska.
Zabezpečenie opatrovateľskej služby
Identifikuje pritom pozitívne stránky aj nedostatky v prístupe miest a samospráv k zdravotne znevýhodneným obyvateľom.
Mestá im môžu pomáhať napríklad aj zabezpečením opatrovateľskej služby, ktorú poskytujú zamestnanci mesta.
"Mnohokrát sú práve opatrovatelia jediným sociálnym kontaktom pre týchto ľudí. Pomoc, ktorá prichádza do bydliska obyvateľa, je významným prvkom smerujúcim k myšlienke čo najdlhšieho zotrvania v domácom prostredí pred inštitucionálnymi službami," tvrdí Stavrovská.
Výhody komunitných zariadení
Cieľom projektu deinštitucionalizácie sociálnych služieb, ktorý sa už realizuje, je podľa komisárky vytvárať malé komunitné zariadenia, nie veľké inštitúcie ďaleko od obcí a miest. "Ľudia z týchto zariadení majú možnosť chodiť za prácou a bývať v malých obydliach," doplnila.
Vláda SR sa vo svojom programovom vyhlásení zaviazala, že bude pokračovať v procese deinštitucionalizácie veľkokapacitných sociálnych zariadení a pripraví Národný program rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 - 2030 v spolupráci s mimovládnymi organizáciami.
Ten má byť v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
Bezbariérovosť ako súčasť kolaudácie budov
V niektorých mestách podľa Stavrovskej funguje bezbariérová komisia ako poradný orgán primátora. Poukazuje na nedostatky v meste, vyjadruje sa k stavebným a kolaudačným konaniam verejných budov, pričom jej stanovisko je významné pre vydanie rozhodnutia.
"Takáto komisia zložená z ľudí so zdravotným postihnutím je napríklad v Leviciach," hovorí.
Niektoré mestá sa podľa nej môžu pochváliť aj chránenou dielňou či školou, v ktorej vzdelávajú deti so zdravotným postihnutím.
"Napríklad základná škola v Martine vzdeláva spolu so zdravými deťmi 80 detí so znevýhodnením," priblížila.
Pripomenula, že vzdelávanie, práca a bývanie sú základom nádeje na nezávislý spôsob života a začlenenie do spoločnosti, ktoré sú garantované v Dohovore OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.
V rámci zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím považuje komisárka za výnimočný celoslovenský projekt zamestnania na útvare mestskej polície pri kamerových systémoch.
"Práve ľudia so zdravotným postihnutím tu majú priestor na dohliadanie na poriadok v meste," hovorí.
Za odstraňovanie architektonických a komunikačných bariér udeľuje Združenie miest a obcí Slovenska samosprávam ocenenie Oskar bez bariér a Únia miest Slovenska cenu Slovensko bez bariér.
