BRATISLAVA. Bratislava, Banská Bystrica a Košice sa už pripravujú na zavedenie zberu kuchynského odpadu. Pre agentúru SITA to uviedli hovorcovia miest.
Po neúspešnom rokovaní predstaviteľov Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) s Ministerstvom životného prostredia (MŽP), ktoré sa uskutočnilo v stredu 5. augusta je jasné, že mestá a obce budú musieť od 1. januára 2021 zaviesť zber kuchynského odpadu. Povinnosť sa netýka iba Bratislavy a Košíc.
Tie totiž majú spaľovne odpadu, ktoré odpad energeticky zhodnocujú. Povinnosť zaviesť zber kuchynského odpadu tak budú mať od 1. januára 2023.
„Sme v štádiu, keď sa rozhodujeme, akým spôsobom sa zber odpadu bude vykonávať. Hľadáme také riešenia, aby sme službu zabezpečili plnohodnotne, priamo úmerne vynaloženým nákladom. Treba si ale uvedomiť, že takýto krok zvýši mestám a obciam náklady na odpadové hospodárstvo,“ uviedla pre agentúru SITA hovorkyňa primátora Banskej Bystrice Zdenka Marhefková.
Predstavitelia mesta podľa jej slov robia všetko preto, aby stihli do konca roku zabezpečiť fungovanie celého systému. Zástupcovia mesta sú však presvedčení, že bez informačnej kampane a vzdelávania občanov zo strany štátu fungovať nebude.
Na zmeny mali pár mesiacov
Na zavedenie zberu kuchynského odpadu majú samosprávy necelé štyri mesiace. V mnohých z nich však doteraz nie je jasné, akým spôsobom bude zber vykonávaný a kam budú kuchynský odpad vyvážať. Samosprávy preto žiadali ďalší odklad, ktorý však MŽP zmietlo zo stola.
„Pokiaľ by sme znovu odložili termín, potrestali by sme tie samosprávy, ktoré tie opatrenia urobili a zvýhodnili by sme a dali by sme za pravdu tým samosprávam, ktoré sa spoliehajú na to, že zase sme to nestihli a vy nám zase posuniete termín. Touto cestou MŽP nechce ísť,“ povedal v utorok 5. augusta štátny tajomník MŽP Juraj Smatana.
Smatana zároveň upozornil, že Slovensko sa nachádza pred fázou, kedy by mohlo od Európskej komisie dostávať pokuty za neplnenie svojich povinností. Samosprávy zároveň o povinnosti pripraviť sa na zber kuchynského odpadu vedeli niekoľko rokov.
„O novele zákona o odpadoch sa hovorilo aj na stretnutí združenia samosprávnych krajov SK8, ktorého členmi sú všetky krajské mestá Slovenska. Z diskusie na stretnutí vyplynulo, že aplikačná prax zákona môže niektorým iným krajským mestám spôsobovať od nasledujúceho roka problémy,“ uviedlo v stanovisku pre agentúru SITA mesto Košice. To musí zber kuchynského odpadu, rovnako ako Bratislava, zaviesť od roku 2023.
Hlavné mesto sa už pripravuje
„Bratislava sa na túto zmenu pripravuje. V súčasnosti prebieha verejné obstarávanie na dokumentáciu, ktorá určí formu a frekvenciu zberu a lokality zariadení na spracovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu. Po ukončení tejto fázy pristúpi mesto k nastaveniu podmienok budúceho zberu, otestovaniu v rámci pilotného projektu a príprave dokumentácie na výstavbu zariadení,“ uviedla hovorkyňa Bratislavy Katarína Rajčanová.
Bratislava najskôr čaká na výsledky štúdie, ktorá ukáže, či by hlavnému mestu stačilo jedno zariadenie na spracovanie bioodpadu, alebo bude potrebné vybudovanie viacerých takýchto zariadení.
Od roku 2021 nebudú musieť zaviesť zber kuchynského odpadu mestá a obce, ktoré vlastnia spaľovne odpadov alebo všetci obyvatelia obce kuchynský odpad kompostujú.
Výnimku majú aj tie mestá a obce, v ktorých historickom centre alebo riedko osídlených oblastiach nie je zber odpadu možné technicky zabezpečiť. Od 1. januára 2023 nebudú musieť triediť kuchynský odpad iba tie samosprávy, v ktorých ho všetci obyvatelia kompostujú.
