BRATISLAVA. Prezidentka Slovenskej republiky Zuzana Čaputová je znepokojená situáciou v Bielorusku a odsudzuje násilie použité proti jeho občanom. Čaputová tak reaguje na vzniknuté nepokoje súvisiace s prezidentskými voľbami v Bielorusku.
Agentúru SITA o tom informoval hovorca prezidentky Martin Strižinec.
„Základné demokratické princípy, ľudské práva a slobody a v tomto prípade osobitné právo občanov na slobodné zhromažďovanie a slobodu slova musia byť rešpektované a dodržiavané,“ uviedla prezidentka.
Šimečka položil biely kvet pred ambasádu
Europoslanec Michal Šimečka (PS/Renew) v súvislosti s násilným potlačením občianskych protestov po prezidentských voľbách v Bielorusku odovzdal protestný list na bieloruskom veľvyslanectve v Bratislave.
Informoval o tom tlačovou správou Ondrej Gažovič, poradca europoslanca.
Šimečka položil pred bránu veľvyslanectva biely kvet ako symbol zbitých obetí policajného násilia. V liste vyzýva na urýchlené ukončenie násilia a prepustenie nespravodlivo zadržaných.

„Verím, že sa zhodneme, že právo na spravodlivé voľby aj právo na združovanie patria k základným ľudským právam, ku ktorým sa naše krajiny zaviazali,“ uvádza Šimečka v protestnom liste.
Europoslanec vyjadril očakávanie, že v Bielorusku príde k urýchlenému ukončeniu násilia, prepusteniu nespravodlivo zadržaných, vyšetreniu postupu bezpečnostných zložiek a k umožneniu spravodlivého a nezávislého vyhodnotenia prezidentských volieb.
V závere listu Šimečka zdôrazňuje, že ako člen Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné vzťahy a viceprezident frakcie Renew Europe bude situáciu citlivo pozorovať a podporovať demokratický rozvoj Bieloruska.
Pripomína tiež pokračujúce represie zo strany vládneho režimu v Bielorusku, ktoré môžu ohroziť spoluprácu Európskej únie a Bieloruska v rámci politiky Európskeho partnerstva.
Výzva na zastavenie násilia
Podpredseda parlamentu Juraj Šeliga (Za ľudí) vyzval bieloruské úrady, aby okamžite zastavili násilie a útlak, ktoré páchajú na svojich občanoch. Uviedol to na sociálnej sieti

. Podpredseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Peter Kmec (nezaradený) skonštatoval, že je veľmi dôležité, aby sa vládna moc, ale aj demonštranti, vyhýbali násilným aktom, ktoré môžu už teraz napätú situáciu ešte viac skomplikovať.
Šeliga podľa svojich slov verí, že medzinárodné spoločenstvo nezostane mlčať a podnikne patričné kroky, aby bolo násilie zastavené. Protestujúci podľa neho požadujú len to, čo je v demokracii absolútnym základom, a to slobodné voľby, sloboda názoru a sloboda ho vyjadriť.
Kmec ppovedal, že je zjavné, že predvolebná kampaň pred prezidentskými voľbami v Bielorusku nesplnila viaceré európske demokratické štandardy, keď vládna moc pristúpila k viacerým reštriktívnym zásahom či k zatýkaniu politických oponentov.
"Výsledky volieb síce poukazujú na silnú voličskú podporu súčasného prezidenta, ale kredibilita tohto volebného aktu je silne naštrbená. Následné demonštrácie len potvrdzujú rozhorčenie časti bieloruského obyvateľstva, ktorému bolo odoprené právo slobodne vyjadriť svoj politický názor," dodal Kmec.
Výzva na neuznanie výsledku volieb
Osobnosti občianskej spoločnosti vyzývajú štátne orgány Slovenska, aby neuznali výsledky prezidentských volieb v Bielorusku a požiadali o okamžité zastavenie násilia.
Informoval o tom informoval prezident Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Grigorij Mesežnikov.
Podľa osobností stojí Bielorusko v súčasnosti na križovatke a rozhoduje sa o tom, či sa vráti na cestu nezávislosti, slobody, demokracie alebo bude naďalej čoraz menej slobodnou krajinou.
„My, príslušníci občianskej spoločnosti Slovenska, ako ľudia ktorí si ctia slobodné demokratické voľby, vyjadrujeme našu plnú podporu občiankam a občanom Bieloruska v ich protestoch proti masívnemu falšovaniu výsledkov prezidentských volieb, v ich boji za slobodu, ktorú im pred 26 rokmi ukradol človek, ktorý je dnes považovaný za jedného z posledných diktátorov v Európe,“ uvádzajú signatári.
Vyzývajú štátne orgány Slovenska, aby rozhodne odsúdili „celoplošný volebný podvod“, ktorý podľa nich spáchal režim prezidenta Alexandra Lukašenka.
„Aby neuznali sfalšované výsledky volieb a požiadali o okamžité zastavenie násilia, ktoré represívne zložky režimu používajú v týchto hodinách a minútach proti bezbranným občiankam a občanom pri ich pokojných protestoch,“ zdôrazňujú signatári.
Apel na vedenie EÚ
Apelujú tiež na Európsku úniu, aby v duchu presvedčenia, že osud Bieloruska je aj osud Európy, prijala principiálne kritické stanovisko a rozhodné politické kroky proti predstaviteľom režimu v Bielorusku, ktoré dnes podľa nich stoji na križovatke.
„Na námestiach a uliciach Minska a mnohých ďalších bieloruských miest sa rozhoduje o tom, či sa táto krajina vráti na cestu nezávislosti, slobody, demokracie, ľudských práv, európskych hodnôt a integrácie, alebo sa ešte viac ponorí do bahna neslobody, autoritarizmu, represií a zostane ešte dlho v područí čoraz rozpínavejšieho nedemokratického režimu v Moskve,“ uzatvárajú svoj apel.
Podpísanými sú napríklad Grigorij Mesežnikov, Pavol Demeš, Martin Bútora, Peter Zajac, Magda Vášáryová, Sandra Polovková, Juraj Mesík, Andrea Cox, Juraj Droba, Jana Poláčiková, Soňa Szomolányi, Viera Dubačová, Ľudmila Verbická, Jozef Bátora, Matej Kandrík, Marián Jaslovský, Martin Šušol, Ján Orlovský, Victor Breiner, Ivan Chorvát, Peter Köles, Martina Strmeňová, Maroš Chmelík, Ivan Godársky či Matej Šimalčík.
Lukašenko získal vyše 80 percent hlasov
Bieloruský prezident Alexander Lukašenko obhájil v prezidentských voľbách mandát a nastupuje tak do svojho šiesteho funkčného obdobia.
Ústredná volebná komisia oznámila, že po zrátaní všetkých hlasovacích lístkov si politik, ktorý je na čele krajiny 26 rokov, pripísal 80,23 percenta hlasov.
Po vyhlásení prvotných výsledkov vyšli protestovať do ulíc Minsku a ďalších miest tisícky ľudí.
Protesty sprevádzali strety s poriadkovou políciou, ktorá na rozohnanie demonštrantov použila gumové projektily, vodné delá a zábleskové granáty a bila ich aj obuškami. Podľa ľudskoprávnej organizácie Viasna policajti zadržali viac ako 200 ľudí, desiatky demonštrantov utrpeli zranenia.