BRATISLAVA. Množstvo náhodnej ťažby dreva je v slovenských lesoch stále vysoké.
Slovenská pobočka Svetového fondu na ochranu prírody (WWF Slovensko) to uviedla v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA zaslala Andrea Settey Hajdúchová z odboru komunikácie.
Podľa správy o lesnom hospodárstve za rok 2019, ktorú zverejnilo Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR), sa na Slovensku vyťažilo celkovo 9,22 miliónov metrov kubických dreva.
Viac mŕtveho dreva v lesoch
Neplánovaná náhodná ťažba dreva po kalamite tvorila vyše 55 percent všetkých vyťažených stromov. Podľa WWF SR je pritom kalamitné drevo prospešné pre biologickú rozmanitosť (biodiverzitu, pozn. SITA) a malo by vo väčšej miere ostávať v lesoch.
Podľa Milana Janáka z WWF Slovensko presiahla ťažba kalamitného dreva za posledných 10 rokov hranicu 50 percent zo všetkého vyťaženého dreva.
WWF Slovensko zároveň poukazuje na nedostatočné, až zavádzajúce tvrdenie o mŕtvom dreve. V správe sa uvádza, že v slovenských lesoch je mŕtve drevo v množstve „výrazne vyššom ako je priemer krajín Európy“.
Množstvo mŕtveho dreva v lesoch je určované podľa satelitných snímok. Na tých sa nachádza popadané kalamitné drevo, ktoré tak pôdohospodári zarátajú medzi mŕtve.
Následne však lesníci toto drevo z lesa spracujú, takže v ňom neostáva. Slovensko tak medzi biodiverzite prospešné mŕtve drevo, ktoré by malo ostať v lesoch, zarátava aj tie popadané stromy, ktoré z neho v skutočnosti odstráni a drevo následne spracuje.
Podľa oficiálnych údajov tak má Slovensko v lesoch viac mŕtveho dreva než iné krajiny Európy. Podľa WWF SR je však realita iná.
Potenciál dreva ostáva nevyužitý
Podľa správy Slovensko nevyužíva potenciál vyťaženého dreva. Chýbajú kapacity na spracovanie najkvalitnejšieho dreva nielen na dosky, ale aj vo výrobe s vyššou pridanou hodnotou, napríklad v nábytkárstve.
Aj podľa WWF SR sa v krajine musí využívať drevo efektívnejšie, a to aj na opätovné viacnásobné využitie drevnej suroviny.
Na prechod na obehovú ekonomiku v lesnom hospodárstve a drevospracujúcom priemysle by Slovensko malo využiť financie z Európskej únie určené na zelenú obnovu ekonomiky.
Lesníci v správe uvádzajú potrebu prirodzenej obnovy lesa a prírode blízkeho hospodárenia. Tvrdia, že prirodzene sa na Slovensku obnovuje 41,5 percenta obnovovanej plochy lesov.
Podľa WWF SR však spôsob, ktorým sa na Slovensku prirodzená obnova vykonáva, nesmeruje vždy k deklarovanému cieľu, ktorým sú „stabilnejšie, drevinovo aj vekovo diferencovanejšie lesy“.
Výsledkom sú často lesy tvorené iba jednou drevinou, najmä bukom. Pri prirodzenej obnove by sa mali rúbať stromy na menších plochách v niekoľkých fázach a vytvárať podmienky pre rast nových.
Na Slovensku je tento postup zrýchlený a rúbu sa rozsiahle plochy, na ktorých sa následne darí najmä buku. Naopak, jedľa, ktorá bývala súčasťou slovenských lesov, sa stráca, lebo jej na rúbaniskách chýba tieň a ľahšie sa k nej dostane srnčia a jelenia zver. Úbytok jedle a dlhodobý prírastok buka konštatuje aj správa.
