BRATISLAVA. Otvárať v tejto dobe otázku odluku cirkvi od štátu nie je namieste.
Je o tom presvedčený minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina), ktorý vychádza aj z faktu, že v roku 2019 prišlo k novele zákona o financovaní cirkví, pričom išlo o široký konsenzus.
Matovič vidí v odluke štátu od cirkví prvoplánový marketing SaS Čítajte "Musíme si tiež uvedomiť, že tradičné cirkvi majú v našej spoločnosti historicky dané miesto a patria ku kultúrnej identite Slovenska. Rovnako tak je potrebné vnímať aj kultúrne dedičstvo, ktoré predstavujú sakrálne objekty, o ktoré je povinnosťou štátu sa postarať," zdôraznil Krajniak.
Vláda má iné témy
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) vníma, že podobná diskusia má miesto v demokratickej krajine, nie je však témou dňa.
Podobne zmýšľa minister životného prostredia Ján Budaj (OĽANO). "V tomto volebnom období je prioritou rekonštrukcia štátu a návrat dôvery občanov v štát," zdôraznil.
Netají však zároveň, že je stúpencom nezávislej cirkvi od štátu, podporuje systém asignovaných daní.
Poukazuje na to, že v zahraničí tento systém funguje a pomáha tvoriť dobre financovanú a na politike nezávislú cirkev.
Štát nemá s cirkvou vysporiadané majetky
Hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara povedal, že debata okolo modelov, vrátane asignačného, prebiehala na Slovensku tri desaťročia.
Pripomenul, že minulý rok parlament prijal zákon zahŕňajúci model financovania, na ktorom sa štát so všetkými cirkvami dohodol, a tento model sa ešte len zavádza do praxe.
Ako ďalej Kramara uviedol, reštitúcie dodnes neboli na sto percent dokončené a značná časť majetku sa cirkvám vrátila úplne zdevastovaná. „Zriekli sme sa však nároku túto otázku otvárať. Aj preto nevidíme dôvod nanovo otvárať otázku financovania,“ povedal hovorca Konferencie biskupov Slovenska.
Koronakríza zasiahla aj farnosti
V súvislosti s koronakrízou Kramara podotkol, že predstavitelia cirkví svojím pôsobením prispeli k dodržiavaniu opatrení zavedených štátom.
„Autoritu štátu sa snažili podporiť všade, kde bolo potrebné. To, že cirkvi nemohli verejne sláviť bohoslužby, znamenalo pre chrámy veľké finančné straty. Mnohé farnosti sa dostali do vážnych problémov, pretože energie, nájmy, hypotéky museli platiť, aj keď im úplne vypadli príjmy z milodarov. Napriek tomu sme štát nežiadali o žiadnu výpomoc,“ priblížil Kramara.
Pokračoval, že sama cirkev si zabezpečovala aj ochranné pomôcky, aby mohla vykonávať aspoň núdzovú službu v nemocniciach, domovoch sociálnych služieb a medzi bezdomovcami, čo bolo spojené s ďalšími nákladmi.
„Nechceli sme štát nijako zaťažovať. Pýtali sme sa, čo môžeme urobiť, aby sme pomohli,“ povedal. Podľa neho preto návrh na odluku cirkvi od štátu „nepokladáme v daných okolnostiach za primeraný“.
Evanjelická cirkev najskôr očakáva odškodnenie
Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) na Slovensku uviedla, že vyjadrenie SaS, že by išlo o asignačný model, je veľmi stručné.
„Takže o ňom zatiaľ nevieme usúdiť skoro vôbec nič,“ konštatovala na svojej internetovej stránke ECAV.
Ak by podľa nej malo dôjsť k úplnej odluke cirkvi od štátu, musela by byť prinajmenšom splnená podmienka, ktorú voči cirkvám splnila Česká republika. Teda, že ich úplne finančne odškodnil za minulé majetkové krivdy.
„O tejto téme, o úplných a dokončených reštitúciách cirkevného majetku a o odškodnení za majetkové krivdy, na ktoré sa nevzťahuje reštitučný zákon (napr. povojnové znárodnenie cirkevného školstva, ktoré znamenalo zhabanie veľkého množstva škôl, školských bytov, ale aj nehnuteľností, ktoré nemali so školami nič spoločné, alebo odškodnenie za nevýhodné predaje majetku pod tlakom a pod.), sa zatiaľ mlčí. Podľa nás je to ale v slušnej a slobodnej spoločnosti integrálna súčasť akejkoľvek diskusie o odluke cirkvi od štátu,“ napísala ECAV.
