BRATISLAVA. August 1968 pripomína, že suverenita štátu nie je samozrejmosťou. Je to hodnota, ktorá si vyžaduje, aby ju štátna reprezentácia odhodlane bránila.
Vyhlásila to prezidentka SR Zuzana Čaputová v Bratislave na piatkovej pietnej spomienke pri príležitosti 52. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy.
"Práve preto, že sme august 1968 v našej krajine zažili, vieme, akého zločinu sa kdekoľvek na svete dopúšťa každý, kto neuznáva a nerešpektuje ľud ako jediný zdroj štátnej moci, a kto svoje vlastné mocenské postavenie nadraďuje nad suverenitu štátu," povedala hlava štátu.
Pocta obetiam, pripomienka posolstiev
Na udalosti spred 52 rokov je podľa nej potrebné si pamätať a pripomínať si ich.
Prezidentka tvrdí, že sa tým vzdáva úcta nielen obetiam augusta 1968, ale aktualizuje sa pripomenutie všetkých jeho posolstiev "a to, že ľud je suverén a pôvodca moci, a že demokracia a sloboda nie je samozrejmosť".
Čaputová je presvedčená, že tieto historické udalosti sú hodné toho, aby sa stali súčasťou pamäte každého obyvateľa Slovenska.
Rešpektovanie práv a slobôd
"Táto pamäť zahŕňa našu historickú skúsenosť a hodnoty, ktoré patria k tým najdôležitejším. Týmito hodnotami sú štátna suverenita a suverenita občanov ako jediného zdroja štátnej moci," podotkla prezidentka s tým, že pred viac než pol storočím bola suverenita brutálne pošliapaná.
"Vieme veľmi dobre, prečo sa už niečo také nesmie nikdy zopakovať. Na jar roku 1968 veľká časť spoločnosti uverila tomu, že aj vo vtedajšom zriadení bude možné, aby sme pokojnou a nenásilnou cestou dospeli k stavu, že štát bude rešpektovať základné práva a slobody občanov. Udalosti z augusta 1968 i to, čo nasledovalo po ňom, priniesli smutný dôkaz, že táto predstava bola iba dobovou ilúziou," skonštatovala prezidentka.
"Každú zmenu k lepšiemu, ku ktorej došlo v Česku a na Slovensku, vládnuce garnitúry štátov sovietskeho bloku podľa jej slov vnímali ako svoje priame ohrozenie. Obávali sa, že naša demokratizácia spustí domino efekt, v dôsledku ktorého by mohli aj oni prísť o mocenský monopol," povedala Čaputová.
Ako podotkla, poslané tanky a ich pásy s konečnou platnosťou rozdrvili teóriu, že socializmus môže byť aj demokratický.
Matovič: Bola to zrada
Premiér Igor Matovič považuje udalosti augusta 1968 za symbol zrady. Za názor prišli na nás s tankami. Ľudia, ktorí však boli v auguste 1968 zničení a pokorení, naplnili v roku 1989 svoj boj za slobodu do víťazného konca, povedal predseda vlády SR.
Igor Matovič pripomenul, že v auguste 1968 bolo Československo v socialistickom spoločenstve, malo bratské národy a myslelo si, že všetci ťahajú spolu.
"Zrazu naši bratia potichu, bez nás, sa dohodli na sprisahaní proti nám len preto, lebo ľudia v Československu túžili socializmus trošku poopraviť. Túžili, aby získal ľudskú tvár a našim bratom a sestrám zo socialistického bloku sa to zrazu nepáčilo," uviedol Matovič.
Ako tvrdí, nežiadali o vysvetlenie a nehľadali dohodu.
"O nás a bez nás sa dohodli a vtrhli sem pod rúškom tmy. Rumuni odolali tomuto pokušeniu, lebo necítili, že je to správne. Tí ostatní sem prišli okupovať krajinu, ktorá im nepatrila. Okupovať a potláčať slobodu, ktorá zrazu mala iný názor," skonštatoval premiér.
Pred Univerzitou Komenského na bratislavskom Šafárikovom námestí podľa neho vznikla v auguste 1968 najkrajšia slovenská fotka chlapa s odhalenou hruďou, stojaceho tvárou pred hlavňou tanku.
Táto fotografia je podľa Matoviča symbolom kľúčovej slovenskej vlastnosti. "Je to odvaha. Odvaha postaviť sa zjavnému nepriateľovi," skonštatoval
Kollár vzdal poctu odporcom okupácie
Predseda Národnej rady SR Boris Kollár uviedol, že demokracia nie je vec, ktorú sme získali a máme ju navždy.
Musíme si ju stále udržiavať, aby sa na Slovensku neopakovali strašné scenáre z histórie a neodohrali sa udalosti, ktoré sú v súčasnosti v Bielorusku.
"Nesmieme dovoliť, aby násilie vyhralo nad dialógom. Dnes si pripomíname hrdinstvo obyčajných ľudí, ktorí mali odvahu postaviť sa sovietskej sile. Ľudí, ktorí chceli lepšie Československo, lepšiu krajinu, chceli slobodu a spravodlivosť. Chceli žiť v krajine, na ktorú by mohli byť hrdí a boli v nej šťastní," povedal Kollár.
Históriu by podľa neho mali ľudia dobre poznať. Ovládať by ju mali aj súčasní mladí ľudia. Pamätať na smutné a desivé minulosti je podľa šéfa parlamentu potrebné, aby sa mohla vytvárať krajšia a šťastnejšia budúcnosť.
Kollár mal v auguste 1968 tri roky a ako tvrdí, nepamätá si presne sled udalostí, ktoré si v piatok pripomíname.
"Pamätám si však roky, ktoré nasledovali po auguste 1968. Bolo to 21 rokov, ktoré som prežil za čias normalizácie, za čias vlády minulého režimu. Dvadsaťjeden rokov, počas ktorých územie Slovenska okupovali sovietski vojaci. Roky, ktoré sú pre mnohých neutíchajúcou traumou," vyhlásil.
Poďakovanie Rumunom
Poďakoval sa obyvateľom Rumunska, lebo sa na vpáde vojsk Varšavskej zmluvy nezúčastnili.
"Vďaka tomu viem, že demokracia je to najlepšie, čo dnes máme. Vďaka hodnotám, ktoré prezentuje, máme slobodné voľby, môžeme sa zhromažďovať, vyjadrovať svoju nespokojnosť, cestovať a spoznávať. Najmä môžeme spoločne pracovať na zlepšení krajiny," poznamenal predseda parlamentu s tým, že za lepšiu krajinu by sa nikdy nemalo prestať bojovať.
"Vpád vojsk Varšavskej zmluvy bol násilný akt, ktorý na mnoho rokov poznačil životy občanov a zmaril nádeje na demokratizáciu bývalého Československa," uviedol na sociálnej sieti minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO).
Myslí si, že na tieto udalosti nesmieme zabudnúť, aby sa viackrát neopakovali.
Nezabudnime na nevinné obete
Pripomínanie si augusta 1968 považuje za dôležité aj minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO), ktorý ju považuje za reakciu na snahu vtedajšej vlády o demokratizáciu komunistického systému.
"Nikdy nesmieme zabudnúť na tých, ktorí v boji proti útlaku totalitného režimu prišli o svoje životy," myslí si Naď.
Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková (Za ľudí) pripomenula, že Pražská jar, ktorá invázii predchádzala, trvala iba osem mesiacov. "Prísľub slobody," ako ju nazvala, podľa ministerky zadusili pásy tankov.
"Nezabudnime, čo sa stalo. Zomreli vtedy nevinní ľudia, ktorí túžili po slobode a demokracii. Aj deti," uzavrela Kolíková.
Na detské obete invázie si spomenula aj ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO). Na sociálnej sieti si pripomenula tínedžerov Danku Košanovú a Petra Legnera.
"Na smutné výročie som si uctila pamiatku práve dvoch najmladších obetí sovietskej okupácie, aby sme nezabúdali, že rok 1968 nám nevzal dočasne iba sny o slobode, ale natrvalo aj naše deti," uviedla ministerka.
Ministerka investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) na sociálnej sieti pripomenula, že okrem invázie nastala aj normalizácia, ktorá podľa nej napáchala väčšie škody ako tanky v uliciach.
"Dodnes si stále niektorí politici robia kariéru na pocitoch nostalgie, ako nám bolo dobre. Síce sme tu mali zaparkované sovietske tanky, ale každý mal to či ono. No v skutočnosti nám dobre nebolo," myslí si Remišová.
"V roku 1968 nám definitívne vzali vlastnú krajinu," doplnila. Preto je podľa nej dôležité vrátiť ľuďom dôveru v ich štát. "Pretože každý iný stav nie je normálny. Rovnako, ako neboli normálne tanky v uliciach," uzavrela.
Celý príhovor prezidentky Zuzany Čaputovej
Vážený pán predseda vlády, vážený pán predseda Národnej rady Slovenskej republiky, vážení členovia vlády Slovenskej republiky, vážení hostia, dámy a páni, stretli sme sa tu, aby sme si pripomenuli udalosti z augusta roku 1968.
Som presvedčená, že augustové udalosti sú hodné toho, aby sa stali súčasťou pamäte každého obyvateľa Slovenskej republiky. Táto pamäť zahŕňa našu historickú skúsenosť a hodnoty, ktoré patria k tým najdôležitejším.
Týmito hodnotami sú štátna suverenita a suverenita občanov ako jediného zdroja štátnej moci. Práve preto, že pred viac než pol storočím bola naša suverenita brutálne pošliapaná, vieme veľmi dobre, prečo sa už niečo také nesmie nikdy zopakovať.
Na jar roku 1968 veľká časť spoločnosti uverila tomu, že aj vo vtedajšom zriadení bude možné, aby sme pokojnou a nenásilnou cestou dospeli k stavu, že štát bude rešpektovať základné práva a slobody občanov.
Udalosti z augusta 1968, i to, čo nasledovalo po ňom, priniesli smutný dôkaz, že táto predstava bola iba dobovou ilúziou. Každú zmenu k lepšiemu, ku ktorejdošlo v Česku a na Slovensku, vládnuce garnitúry štátov sovietskeho bloku vnímali ako svoje priame ohrozenie.
Obávali sa, že naša demokratizácia spustí domino efekt, v dôsledku ktorého by mohli aj oni prísť o mocenský monopol. Preto k nám poslali tanky a ich pásy s konečnou platnosťou rozdrvili teóriu, že socializmus môže byť aj demokratický.Leonid Brežnev, vtedajší najvyšší predstaviteľ Sovietskeho zväzu, bol pri zdôvodňovaní toho, prečo vydal rozkaz na okupáciu Československa, neobvykle otvorený.
Alexandrovi Dubčekovi do očí povedal, že tanky sa pohli preto, lebo naša krajina „leží v oblasti, kam sa v druhej svetovej vojne dostala noha sovietskeho vojaka... Pretože nás nepočúvate, cítime sa tým ohrození. Výsledky druhej svetovej vojny sú pre nás nedotknuteľné a budeme ich brániť aj za cenu nebezpečenstva nového vojnového konfliktu.
Všetci vieme, aké tragické boli následky tejto veľmocenskej zvôle, keď sa uplatňovala proti nádejám a očakávaniam našich občanov. Len tu, pri Univerzite Komenského, boli zastrelení Janka Košanová, Ján Holík a Stanislav Sivák, a na námestí SNP Peter Legner.
Obete boli aj v Poprade, Košiciach, Zvolene či Detve. Zlovôľa veľmoci pokračovala tým, že na čelo štátu dosadila ľudí, ktorí nemali žiadne zábrany profitovať z národnej katastrofy.August 68 nám pripomína, že suverenita štátu nie je samozrejmosťou. Je to hodnota, ktorá si vyžaduje, aby ju štátna reprezentácia odhodlane bránila.
Práve preto, že sme august 68 v našej krajine zažili, vieme, akého zločinu sa kdekoľvek na svete dopúšťa každý, kto neuznáva a nerešpektuje ľud ako jediný zdroj štátnej moci a kto svoje vlastné mocenské postavenienadraďuje nad suverenitu štátu.
Pamätajme teda na august 1968, pripomínajme si ho. Vzdávame tým úctu nielen jeho obetiam, ale aktualizujeme v sebe pripomenutie všetkých jeho posolstiev: a to že ľud je suverén a pôvodca moci a že demokracia a sloboda nie je samozrejmosť.
