BRATISLAVA. Prístupnosť hlasovania vo voľbách nie je zabezpečená pre všetkých ľudí, upozorňuje komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím Zuzana Stavrovská.
Poukázala na chýbajúce bezbariérové prístupy alebo problémy ľudí so zrakovým či mentálnym postihnutím.
Chýbajú bezbariérové prístupy
"Doteraz sa nepodarilo zabezpečiť, aby všetky volebné miestnosti mali bezbariérové prístupy. Hlasovacie postupy a materiály nie sú takmer vôbec prístupné pre ľudí so zrakovým postihnutím ani zrozumiteľné pre ľudí s mentálnym postihnutím," priblížila Stavrovská problém, na ktorý poukázala aj kombinovaná 2. a 3. pravidelná správa o Slovensku.
Tá hodnotí, ako Slovensko plní ustanovenia Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Ten Slovenská republika ratifikovala v roku 2010.
"Ministerstvo vnútra (MV) SR, ktoré zabezpečuje voľby, nesúhlasilo so zapracovaním pripomienky Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím. Reagovalo, že robí len to, čo je v intenciách zákona," povedala pre TASR Stavrovská.
Zoznamy kandidátov v Braillovom písme
Hovorí, že vo voľbách do Národnej rady SR a Európskeho parlamentu zabezpečilo MV SR pre zrakovo postihnuté osoby zoznamy všetkých kandidátov v Braillovom písme aj ich zvukové nahrávky.
Tie pred voľbami distribuovali do všetkých krajských stredísk Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska, verejných knižníc s oddeleniami pre zrakovo postihnutých a inštitúcií spolupracujúcich so zrakovo postihnutými.
Sprístupňuje ich aj Slovenská knižnica pre nevidiacich Mateja Hrebendu v Levoči. Hlasovacie lístky však pre ľudí so zrakovým postihnutím sprístupnené nie sú.
"Jediná strana, ktorá mala program spracovaný v Braillovom písme, bola strana Za ľudí. Spracovala ho tiež v ľahko zrozumiteľnom jazyku pre ľudí s mentálnym postihnutím," hovorí Stavrovská.
Zakazuje diskrimináciu
Slovenská legislatíva zakazuje diskrimináciu na základe zdravotného postihnutia a zákon o voľbách ukladá starostom obcí povinnosť, aby mali do volebnej miestnosti čo najľahší prístup aj voliči so znevýhodnením.
Problém je, že volebné miestnosti sú často v školách a mnohé školy nie sú bezbariérové.
"Ministerstvo vnútra SR sa bráni tým, že sú vybudované nájazdové plošiny, lenže pri februárových voľbách sme robili monitoring a tie plošiny sú také strmé, že cez ne sa človek na vozíku nedostane. Rovnako to je s kočíkom," tvrdí komisárka.
Ministerstvo podľa nej odpovedalo, že človek, ktorý sa nedostane do volebnej miestnosti, môže požiadať o prenosnú urnu.
"Alebo sa stáva, že mu ju donesú z miestnosti von pod schody, čo je naozaj mimoriadne ponižujúce. Nemá ani žiadnu plentu, aby bolo zachované súkromie pri vyplnení hlasovacieho lístka," popisuje Stavrovská situáciu, s ktorou sa stretla v podnetoch doručených na jej úrad.
Podľa zákona môžu ľudia, ktorí majú problém s dorozumievaním, čítaním či písaním, prísť do volebnej miestnosti s druhým človekom, ktorý s nimi môže ísť za plentu a pomôcť im upraviť hlasovací lístok.
"Musia byť splnené podmienky, že volič je spôsobilý predstaviť túto osobu okrskovej volebnej komisii a dať jej pokyn na úpravu hlasovacích lístkov," priblížila komisárka.
