BRATISLAVA. Postup prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry, ktorý podal v pondelok, tri dni pred očakávaným vynesením rozsudku v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, nový návrh na dokazovanie, je málo obvyklý, ale Trestný poriadok to umožňuje.

Reagoval tak pre TASR vysokoškolský pedagóg a bývalý šéf slovenských vyšetrovateľov Jaroslav Ivor na skutočnosť, že prokurátor podal na Špecializovaný trestný súd v Pezinku návrh na doplnenie dokazovania v rozsahu 65 strán.
"Takýto postup je málo obvyklý, zvyčajne sa po skončení dokazovania už vykoná iba záverečná porada a vyhlásenie rozsudku.
Avšak náš Trestný poriadok nevylučuje, aby v rámci záveru hlavného pojednávania, teda aj po záverečných rečiach, po poslednom slove obžalovaného alebo dokonca pri záverečnej porade došlo k situácii, že súd môže konštatovať, že niektorú skutočnosť alebo okolnosť treba ešte objasniť," povedal Ivor.
Súd v dokazovaní môže ale nemusí pokračovať

Ako ďalej vysvetlil, môže to byť z vlastnej iniciatívy súdu, teda ak sa nejaká skutočnosť objavila napríklad v rámci záverečných rečí, v rámci posledného slova obžalovaného alebo pri záverečnej porade.
"Čiže ak sa v rámci záverečnej porady objaví takáto skutočnosť. Teoreticky nie je vylúčené, že by napríklad prokurátor ako strana trestného konania predložil taký závažný dôkaz, ktorý môže podstatne ovplyvniť rozhodnutie, o ktorom sa momentálne senát radí.
V takom prípade môže, ale poznamenávam, že môže a nie musí, súd rozhodnúť, že dokazovanie bude doplnené. Čiže vydá uznesenie o doplnení dokazovania a potom sa pokračuje v hlavnom pojednávaní akoby fázou dokazovania," zdôraznil.
Fáza záverečnej porady
Podľa jeho slov akoby ďalej pokračovalo dokazovanie a po jeho vykonaní, ak už nebudú prednesené žiadne iné návrhy, tak predseda senátu opäť musí vyhlásiť dokazovanie za skončené a udelí slovo na záverečné reči.
Zároveň aj obžalovanému musí udeliť právo posledného slova. "Čiže akoby sa zopakoval dej z predchádzajúceho záveru hlavného pojednávania," dodal.
"V tejto konkrétnej kauze je stav konania vo fáze záverečnej porady, ktorá ešte neskončila. To my nevieme, len predpokladáme. Pretože až zo záverečnej porady vyplynie rozsudok.
A keďže teda v čase tejto záverečnej porady vyplynul tento dôkaz, tak súd musí zvážiť, či ho akceptuje alebo neakceptuje. Náš Trestný poriadok počíta aj s takýmto variantom a upravuje to konkrétne paragraf 276 Trestného poriadku," poznamenal.
Vo štvrtok sa počítalo s vynesením verdiktu v spomínanej kauze, keď pôvodne sa vynesenie rozsudku očakávalo už začiatkom augusta. Predsedníčka senátu Ružena Sabová však vtedy termín zrušila. Dôvodom bola nutnosť pokračovania porady senátu o pripravovanom rozsudku.