Slovenská ústava oslavuje 28. výročie od jej schválenia poslancami národnej rady ešte v starej budove parlamentu na Župnom námestí v Bratislave. Potrebuje zmeny? A čo si o tom myslia politici a sudcovia?
OĽaNO
"Potrebujeme otvoriť diskusiu o väčších zmenách a doplneniach Ústavy, ktoré prekračujú rámec aktuálneho návrhu novely základného dokumentu štátu v oblasti justície," uviedol Vetrák s tým, že súčasné znenie ústavy v plnej miere nezohľadňuje vývoj štátu, najmä jeho právny vývoj po vzniku Slovenska.
Tvrdí, že to dokazuje aj judikatúra Ústavného súdu, ktorý ústavu vykladá a zároveň aj poukazuje na medzery a nejasnosti v nej.
Podľa Vetráka je potrebné zamerať sa najmä na postavenie prezidenta SR, ustanovenia týkajúce sa samosprávy, aj v súvislosti s reformou verejnej správy a samosprávy, sfunkčnenie inštitútu referenda, jasnejšie rozlíšenie postavenia parlamentu ako ústavodarného a zákonodarného orgánu a mnohé ďalšie.
Poznamenal, že podobné otázky napokon zrejme prinesie aj odborná diskusia za účelom zhodnotenia potreby novelizácie Ústavy. "Takýto proces môže viesť aj k záveru, že je potrebné prijať úplné znenie Ústavy," uviedol.
Dodal, že hoci si vláda v programovom vyhlásení takúto ambíciu nestanovila, nevylučuje, že v priebehu volebného obdobia sa nezačne aspoň odborná diskusia na túto tému.
SaS
Ústava má podľa Alojza Baránika viacero nedostatkov a potreba ich odstránenia sa prejavuje denne.
"Viaceré návrhy boli predstavené ministerkou (spravodlivosti Máriou-pozn. TASR) Kolíkovou a o týchto, ako aj niektorých ďalších, koalícia iste bude ešte rokovať. Dohoda koalície na ústavných zmenách je vážna a zložitá vec a preto nie je vhodné avizovať jednostranný pohľad jedného člena koalície na to, čo by v tejto oblasti malo mať prioritu," uviedol Alojz Baránik z SaS.
Za ľudí
Ústavná zmena vedúca k očiste justície musí byť rázna a systémová, inak bude nedôvera v spravodlivosť a právny štát pretrvávať, napísala na sociálnej sieti predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová.
Bez skutočnej spravodlivosti Slovensko nikdy nebude ani slobodné, ani demokratické. Plánovanú reformu justície má počas volebného obdobia na zodpovednosť strana Za ľudí a ich ministerka spravodlivosti Mária Kolíková.
„Za posledný rok sa celá verejnosť na vlastné oči presvedčila, že pár jedincov degradovalo právo a spravodlivosť na obyčajný tovar, ktorý možno len tak získať. Ak, samozrejme, máte správne kontakty,“ dodala s tým, že kríza dôvery v spravodlivosť na Slovensku je krízou dôvery v celý štát.
Sme rodina
Hnutie Sme rodina v súvislosti s prípadnými zmenami Ústavy poznamenalo, že o niektorých zákonoch sa diskutuje. "Ale je predčasné o tom teraz hovoriť," doplnilo. Deň ústavy označilo za tradíciu, ktorá by sa rušiť nemala.
Peter Pellegrini
Slovenská ústava podľa lídra vznikajúcej strany Hlas Peter Pellegriniho stojí na dobrých základoch, k jej zmenám treba pristupovať po dôkladnom zvážení. Dodal, že štátny sviatok v tento deň má svoj význam.
Slovenská ústava podľa Pellegriniho vytvára spoľahlivé rámce právneho a demokratického štátu. Zdôraznil, že k jej zmenám treba pristupovať po dôkladnom zvážení, aby sa nenarušil jej základný duch.
"Vzhľadom na to, že prijatie ústavy 1. septembra 1992 bolo základným ústavnoprávnym predpokladom k vzniku nezávislej Slovenskej republiky, som presvedčený, že štátny sviatok v tento deň má svoj význam," uviedol Pellegrini.
ĽSNS
Opozičná strana ĽSNS nepovažuje súčasné znenie ústavy sa dostačujúce. Jej hovorca Ondrej Ďurica pripomenul, že aj preto strana v minulosti predložila niekoľko návrhov na jej zmenu, napríklad zníženie počtu poslancov zo 150 na 100, sfunkčnenie referenda a podobne.
"ĽSNS podporí každý aj koaličný návrh zmeny ústavy, ktorý bude v súlade s naším programom a potrebami občanov," dodal.
KDH
Ústava ako základný zákon štátu je stabilná a tvorí nosnú kostru ochrany práv a slobôd občanov, každej jej novelizácii by mala podľa šéfa KDH Milana Majerského predchádzať politická a najmä odborná diskusia.
Majerský zdôraznil potrebu politickej i odbornej diskusie pred novelizáciami ústavy. "Je to dôležité najmä preto, aby občania mali dôveru, že ústava ako základný zákon štátu je stabilná a tvorí nosnú kostru ochrany ich práv a slobôd, ale aj celkového kultúrno-etického vymedzenia ducha zákona," uviedol.
Poznamenal, že možno aj vďaka Dňu Ústavy si veľa ľudí uvedomí jej dôležitosť ako základu právneho štátu.
SMK
Strana SMK pripomenula, že už dávno hovorí o zmene preambuly Ústavy , aby sa formulácia "my národ slovenský", zmenila na " my občania Slovenskej republiky".
Poňatie ústavy na občianskom a nie etnickom princípe považuje za vhodnejšie a ústretovejšie. Deň Ústavy označila za dôležitý národný sviatok. Jeho prípadné zrušenie by mohlo mať podľa strany nepriaznivý dosah.
Prípadne by sa podľa nej mohlo porozmýšľať o spojení Dňa Ústavy a Dňa vzniku na jeden dátum. Ani to však nepovažuje za prioritu.
SNS
Mimoparlamentná SNS zdôraznila, že ústava je komplexný dokument a nemal by sa meniť. Rušenie Dňa Ústavy strana podľa vlastných slov nikdy nedovolí.
Most-Híd
Most-Híd podotkol, že z Ústavy by sa nemal robiť trhací kalendár. "Naším spoločným cieľom by malo byť, aby každý jeden občan mohol byť s ňou spokojný a byť na ňu hrdý," uviedol s tým, že konzistentne presadzuje zmenu preambuly.
Nebráni sa ani rozsiahlejším zmenám, ktoré by ústavu pripravili na výzvy 21. storočia. Predseda strany László Sólymos dodal, že Deň Ústavy a Deň vzniku je pre mnohých Slovákov významným dňom v kalendári.
"Namiesto zrušenia týchto sviatkov by sme v kalendári skôr uvítali aj pamätný deň národnostných menšín," uviedol.
Ivan Fiačan (predseda Ústavného súdu)
Spoločnosť sa neustále mení a na tieto zmeny musí nevyhnutne reagovať aj právny poriadok vrátane Ústavy, tvrdí Ivan Fiačan, predseda Ústavného sudu.
"Opodstatnené zmeny ústavy vyvolané objektívnymi okolnosťami sú preto nutné pre zachovanie jej životaschopnosti," uviedol.
Poznamenal, že ústava prispieva k stabilite právneho poriadku a jej časté zmeny k tomu neprispievajú. Vyzdvihol preto potrebu dôkladne posúdiť opodstatnenosť zmien.
Ján Mazák (predseda Súdnej rady)
Ústava sa má viac používať, než novelizovať, hovorí predseda Súdnej rady a bývalý šéf Ústavného súdu Ján Mazák. Nie je nadšený, že sa Ústava ako základný zákon štátu mení takmer na každej schôdzi Národnej rady.
Vzhľadom na to, že sa blížime k viac ako 20 zásahom do základného zákona štátu, sa nazdáva, že by sa už malo uvažovať nad prijatím novej ústavy.
"Do základného zákona štátu sa vstupuje alebo malo by sa vstupovať len vtedy, ak už platné znenie neposkytuje absolútne žiadnu oporu na riešenie zásadného, ústavného problému fungovania štátu a spoločnosti. Ústava sa má viac používať, než novelizovať," uviedol Mazák.
Boris Kollár (predseda Národnej rady)
Prijatie Ústavy bol nepochybne zlomový okamih moderných slovenských dejín, tvrdí Boris Kollár (Sme rodina). Originál základného zákona štátu chcel v tento sviatočný deň vystaviť pre návštevníkov dňa otvorených dverí v parlamente. Pre hrozbu šírenia ochorenia COVID-19 sa však toto podujatie podľa Kollára nemohlo uskutočniť.
"Som presvedčený, že budúci rok sa náš život vráti do normálnych koľají a vy si na vlastné oči vychutnáte pohľad nielen na originálnu ústavu, ale aj na ďalšie vzácne dokumenty, cenné listiny či pozoruhodné historické exponáty, ktoré sa za parlamentnými múrmi ukrývajú," avizuje verejnosti šéf parlamentu.
Ivan Korčok (minister zahraničia)
Ústava je základný dokument, ktorý určuje charakter štátu. Patrí slobodným občanom a zároveň definuje, že nikto, ani štátne inštitúcie nie sú postavené nad zákon, tvrdí minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS).
"Toto je princíp právneho štátu, ktorý je uplatňovaný dovnútra, ale ja osobne ho považujem za veľmi dôležitý princíp, ktorý je súčasťou našej zahraničnej politiky," napísal šéf slovenskej diplomacie na sociálnej sieti. Sviatok ústavy je pre neho predovšetkým prihlásením sa k princípom a hodnotám v nej zapísaných. "Osobitne v druhej hlave o základných právach a slobodách," podotkol Korčok.
