SME

Tkáčová: Z ampliónov vyhlasovali, koho popravili. To bola hrôza

Dcéra nechápala, prečo idú vždy do iného kostola.

(Zdroj: Post Bellum)

Milada Tkáčová (rod. Kryšpínová) bola pre svojho manžela Alexandra celoživotnou láskou a pravou rukou. A aj preto si ich dcéra myslí, že vďaka úžasnému rodinnému zázemiu a manželkinej pomoci, bol uznávaný chemik Alexander Tkáč vo svojej vedeckej práci úspešný a plodný.

Sama bola nesmierne talentovaná žena.

Milada Tkáčová sa narodila v roku 1921 v Prahe ako tretie dieťa. Otec Karel bol učiteľ matematiky a neskôr riaditeľ Občianskej chlapčenskej školy v Prahe – Holešoviciach a súčasne akademický maliar, ktorý študoval u českého výtvarného umelca Ferdinanda Engelmüllera.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Počas I. svetovej vojny sa zúčastnil bojov v Albánsku. Matka Božena krásne spievala a hrala na klavír. Milada vyštudovala Dievčenské reálne gymnázium v Prahe, kde maturovala v roku 1940. S láskou sa venovala spevu a hre na klavír a plánovala nastúpiť ako operná speváčka do Stavovského divadla v Prahe.

J ako Jude

Všetky jej plány však zmenilo vytvorenie Protektorátu Čechy a Morava v marci

1939. Protektorát bola forma nadvlády, ktorú používali koloniálne mocnosti v Ázii a v Afrike. Na európskom kontinente bola takáto forma kolonializmu uplatnená prvý raz. Nemci ponechali formálne pri moci prezidenta Emila Háchu. Najvyššiu moc mal však „ríšsky protektor“ priamo podriadený Adolfovi Hitlerovi.

Postupne sa začali zatvárať školy aj divadlá. „Bývala som skoro každý deň v Národnom divadle. Milovala som operu. Brat Jiří brigádoval v divadle a dostával tam namiesto peňazí „komparzky” – voľné vstupenky, ktoré som aj ja s radosťou využívala.

SkryťVypnúť reklamu

Jirka bol členom baletného súboru Národného divadla a vídavali sme ho v parochniach a kostýmoch, keď hrali Onegina a iné opery.”

spomína Milada Tkáčová. Keď začal pohon na židovských spoluobčanov, zmizla aj Miladina židovská učiteľka spevu madam Rosenkrancová a jej žiačka sa nikdy nedozvedela, čo sa s ňou stalo. V tomto čase nastúpila teda mladá Milada ako úradníčka na jedno z ministerstiev. „Tam boli také zásuvky, kartotéky nejakých členov. A tam sa dávalo také J ako Jude na tie karty. My sme za to nemohli, my sme len úradovali,” približuje pamätníčka.

Smrť študenta Jana Opletala

Opisuje aj stretnutie so židovskou susedkou na schodoch v dome, kde bývala.

Súvisiaci článok Mandelíkovej otec: obeť fašistov aj komunistov Čítajte 

„Nejaká pani išla oproti mne a mala tú žltú hviezdu. Mňa to dojímalo. Mala taký náhrdelník a dala mi ho. Povedala, že ona to nemám komu dať.” V tom období bol vydaný v Protektoráte príkaz, že každý občan musí doložiť, že sa v jeho rodokmeni nenachádza žiadny Žid tri generácie spätne. Otec rodiny Kryšpínových musel navštíviť ďalších príbuzných, úrady a predložiť krstné listy, aby sa mu to podarilo dokázať.

SkryťVypnúť reklamu

Na prvé výročie Mníchovskej dohody 29. septembra 1939 boli v Prahe a ďalších mestách demonštrácie. Podnet k mohutnému protestnému sprievodu dala najmä smrť študenta Jana Opletala, ktorý bol zabitý na demonštrácii 17. novembra 1939. Ako reakciu na protesty nemecké úrady zavreli na tri roky české vysoké školy, deväť študentov popravili, tisíce študentov a profesorov poslali do koncentračných táborov.

Ukázalo sa, že v podmienkach Protektorátu sú takéto protestné akcie nemožné. „Bratia študovali architektúru, bála som sa o nich. Starší Karel sa musel skrývať. Chodil spávať ku kamarátovi, lebo vtedy naháňali študentov. Potom z ampliónov vyhlasovali, koho popravili. To bola hrôza,” priznáva Milada Tkáčová.

Heydrichiáda a bombardovanie

Od septembra 1941 úrad ríšskeho protektora zastával Reinhard Heydrich, ktorý tvrdo zasahoval proti odboju a v časti Protektorátu vyhlásil stanné právo.

SkryťVypnúť reklamu

Dal aj uväzniť predsedu protektorátnej rady generála Aloisa Eliáša, ktorého neskôr popravili.

Na základe rozhodnutia prezidenta Eduarda Beneša a v spolupráci s britskou tajnou službou bol 27. mája 1942 na Heydricha úspešne spáchaný atentát.

Uskutočnili ho dvaja členovia výsadkovej skupiny Andropoid - J. Gabčík a J. Kubiš. Keď sa skupina atentátnikov dostala do bezvýchodiskového postavenia, spáchala v krypte kostola sv. Cyrila a Metoda v Prahe samovraždu.

Ťažkou ranou pre odboj bola vlna teroru, ktorá sa po atentáte rozpútala – tzv. heydrichiáda. „Bolo hrozné prejsť sa po Národní třídě a počúvať, koho popravili. Bola to divná doba.”

Počas vojny pamätníčka naďalej pracovala ako úradníčka na jednom z ministerstiev Prahe. Zastihlo ju tu aj bombardovanie a vtedy musela utekať do najbližšieho krytu. Po niekoľkých hodinách konečne volala domov, že je v poriadku. Doma bola rodina tiež pripravená na všetko.

SkryťVypnúť reklamu

Mali takzvaný Luftschutz Koffer, v ktorom boli zásoby jedla a pitia na niekoľko dní. Vždy, keď zaznela siréna, brali ho zo sebou do pivnice.

„Raz prišiel taký nálet, pri ktorom to hrozne buchlo. Boli sme schovaní v pivnici a hovorili sme si, že sme asi dostali zásah. Boli sme tam niekoľko dní. Vtedy nám zásoby takmer nestačili. Keď sme vyšli von, zistili sme, že to bolo neďaleké Malé Nádraží a tam to šupli,” hovorí o oslobodzovaní Prahy spojeneckými vojskami.

Po 2.svetovej vojne boli ľudia ako znovuzrodení. Ich radosť však netrvala dlho. Po februárovom prevrate v roku 1948 nastúpila nová totalita-komunistická a uviaznutie v Sovietskom bloku. Opäť zatváranie a prenasledovanie. „Popravili aj Miladu Horákovú, strašné...“, spomína pani Milada.

Manžel z Bratislavy

Po vojne pracovala ako sekretárka na Filmovom ústave v Prahe. Predsedom bol Jiří Mařánek, ktorý ju spolu so svojou manželkou zobral na výlet do Českého Krumlova.

SkryťVypnúť reklamu

Tu sa zoznámila so slovenským chemikom Alexandrom Tkáčom, ktorý tam bol na pracovnej ceste a v roku 1951 sa za neho v Kostole svätého Antona Paduánskeho v Prahe aj vydala. Po svadbe sa presťahovala za manželom do Bratislavy.

Narodili sa jej tri deti Katarína, Ivan a Eva. Neskôr pracovala ako dokumentaristka na Chemicko-technologickej fakulte Slovenskej vysokej škole technickej.

Manžel ako už uznávaný vedec na tej istej škole prednášal a robil vedecký výskum. Bol jedným zo zakladateľov odboru fyzikálnej chémie na Slovensku aj spoluautorom prvej slovenskej vysokoškolskej učebnice v tomto odbore.

Na konte mal mnohé patenty, vynálezy a početné odborné publikácie. Prof. Alexander Tkáč bol ako úspešný vedec viackrát ocenený. V roku 1965 mu v Prahe udelili Štátnu cenu a dostal ju spolu s povolením na prednostnú kúpu zahraničného automobilu, ktoré hneď využil. Dcéra Eva opisuje, ako v období po okupácii sovietskymi vojskami v roku 1968 stálo vždy pripravené auto s plnou nádržou benzínu priamo pred domom.

SkryťVypnúť reklamu

Ako deti vtedy netušili, že rodičia uvažujú nad emigráciou do Švajčiarska, kde otec dostal pracovnú ponuku. Po zvážení všetkých okolností si však rodina raz urobila okružnú jazdu po Československu a utvrdila sa v tom, ako je v našej krajine pekne a odchod z republiky sa nekonal. „Otec povedal, že nemôžeme dovoliť, aby celú krajinu obsadili Rusi a že tu nejakí ľudia musia aj ostať a chrániť ju. Dobre vedel, že budú ťažké časy, „ zdôrazňuje najmladšia dcéra Eva.

Vystrihnutý z fotiek

Súvisiaci článok Najväčšiu ranu pod pás dostal boxer Tibor Puha od režimu Čítajte 

Keď Alexander Tkáč ako vedúci pracovník na vysokej škole nepodpísal súhlas so vstupom sovietskych vojsk v roku 1968 do Československa (čo si vtedy vyžadovali „normalizátori“), zbavili ho vedenia Katedry fyzikálnej chémie, zakázali mu pedagogickú a publikačnú činnosť a aj vycestovanie na odborné konferencie do zahraničia.

SkryťVypnúť reklamu

Dokonca ho vystrihli aj z fotiek, ktoré sa vystavovali na chodbách SVŠT v Bratislave ako prezentácia k patentom. Alexander Tkáč tam zostal pracovať na ako vedecký pracovník. Videl v tom však výhodu.

Mohol sa viac venovať elektrónovo - para magnetickej rezonancii (EPR) a ďalšiemu výskumu v tejto oblasti. Písal odborné články a spolu s manželkou ich prekladali do nemčiny a angličtiny a posielali ich cez známych na vydanie do zahraničia.

Keďže do bytu Tkáčovcov chodili aj zahraničné návštevy, dcéra Eva sa domnieva, že boli odpočúvaní. Tkáčovci ako veriaca rodina dostali pár upozornení od známych, aby boli opatrnejší. „Na každú nedeľnú omšu sme chodili inde. Nechápala som, prečo sme meškali alebo odchádzali z bohoslužieb skôr. Čudovala som sa, že si to rodičia nevedia zorganizovať,“ smeje sa dnes dcéra Eva.

SkryťVypnúť reklamu

Po zmene režimu v Novembri ´89 sa stal Alexander Tkáč v roku 1990 prorektorom pre vedu a výskum na Slovenskej Technickej Univerzite ( predtým SVŠT). Na rôzne konferencie a odborné stretnutia v zahraničí vždy bral so sebou aj manželku Miladu.

V tomto období boli zakladajúcimi a aktívnymi členmi slovenskej pobočky americko-slovenskej Spoločnosti pre vedu a umenie. Milada je dodnes jej čestnou členkou.

Manžel Alexander sa dožil 90 rokov a po jeho odchode si Milada dodnes, už ako dôchodkyňa žijúca už 70.rok v Bratislave, spisuje svoje pamäti a spomienky na svoj bohatý a naplnený život.

Autor: Lucia Stankovská Fričová

Fotka - Beata Balogová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Podpis - Beata Balogová
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu. Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám. Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Domov

Komerčné články

  1. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  2. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  3. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre
  4. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave!
  5. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné
  7. Wolt Stars 2025: Najviac cien získali prevádzky v Bratislave
  8. The Last of Us je späť. Oplatilo sa čakať dva roky?
  1. Leto, ktoré musíš zažiť! - BACHLEDKA Ski & Sun
  2. Slovensko oslávi víťazstvo nad fašizmom na letisku v Piešťanoch
  3. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy
  4. Zlaté vajcia nemusia byť od Fabergé
  5. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max
  6. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice?
  7. Ako ročné obdobia menia pachy domácich miláčikov?
  8. Probiotiká nie sú len na trávenie
  1. Myslíte si, že plavby nie sú pre vás? Zrejme zmeníte názor 6 769
  2. Expertka na profesijný rozvoj: Ľudia nechcú počuť, že bude dobre 6 609
  3. Unikátny pôrod tenistky Jany Čepelovej v Kardiocentre AGEL 4 738
  4. V Košiciach otvorili veľkoformátovú lekáreň Super Dr. Max 4 637
  5. CTP Slovakia sa blíži k miliónu m² prenajímateľnej plochy 3 611
  6. Jeho technológie bežia, keď zlyhá všetko ostatné 2 341
  7. Ako mať skvelých ľudí, keď sa mnohí pozerajú za hranice? 2 133
  8. Zažite začiatkom mája divadelnú revoltu v Bratislave! 1 254
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Odor ZKH

Na prvých priečkach v EÚ sme len v korupcii a ruskej propagande, hovorí europoslanec.


a 1 ďalší 45
Jakub Filo

Často ruší program, je emotívny a uzavretý.


94
Vizualizácia projektu na Zlatých pieskoch.

Za projektom stojí skupina Kooperativa.


Radosť trénera Trnavy Michala Gašparíka (vpravo) zo zisku Slovenského pohára pre sezónu 2024/25 po finále Slovenského pohára - Slovnaft Cupu MFK Ružomberok - FC Spartak Trnava.

Spartak za ostatné štyri roky vyhral pohár trikrát.


SkryťZatvoriť reklamu